Sklamane hladím tvoje odvrátené líce. Ponúkam ti nôžku. Nôžku v sieti. Ty sa jej však dotkneš iba omylom, keď gestikulujúc rozhodíš rukami. Hrdosťou trpiace ego urazene hľadelo do zeme, poprípade môj pohľad skákal nezaujato z osoby na osobu. Sklamane ťa pobozkám na rozlúčku.
Riaď sa pravidlom: Čo oko nevidí, to srdce nebolí.
Prosím. Jednoducho ma vyhoď z okna tvojich snov, ideí, ponechaj si ma len v spomienkach ako čerstvé slnko krátkych dní. Prestaň potíšku volať moje meno do vankúšovej tmy. (Ach, ako by som bola rada tvojim vankúšom.) Len o jedno ťa prosím, neubližuj mi. Ďalšia rana by mohla pre moju deravú dušu (bez bicykla) znamenať pomyslenú gangrénu. Hnije mi duša, prezreté myšlienky kvasia, opíjajú každú jednu novú ideu.
„Ach, to nie je vidno zlatíčko,“ opravujem ho. Presviedčam ťa pravdivosti Archimedovho zákona: ťažké veci padajú ku dnu. Viete aká je ťažká bolesť, chlapci?
Vaše dná sú temer nekonečné, respektíve, spätné uvedomenie si ťažoby na spodku duše vám trvá dlhú dobu. Potom sa nedá vrátiť.
My, ženy, máme nekonečné množstvo výhod, ale každá minca... Viete, ako to pokračuje.
Znesieme viac v dobe trvania, pravidelne dušu filtrujeme. Aj keď sme labilnejšie, keď príde extrém, sme odolnejšie. Vy padnete.
Preto vravím, neubližuj. Radšej zabudni, nebudem ti to mať za zlé. Mňa je ťažké ľúbiť. Nie som dokonalá, mám vysoké nároky a zamknutý vlastný svet.
Zatiaľ neviem kód, nenašla som. Viem, trvá mi to sakra dlho, ale neskôr to bude stáť za to. Prekvapí ma to a ja budem v raji.
Bezuzdné žvásty a kalerábové falzifikáty lásky si strčte do zadku.
Atrapa, som len atrapa ženy. Mám pekné prsia? Mám zmyselné pohľady? Leskne sa mi zvodne úsmev na slnku? A pekne mi vejú vlasy okolo tváre? Máš pocit, že letmí dotyk lakťov ťa vynesie do výšin vzrušenia? Pre toto ma, preboha, považuješ za ženu?!
Ženu robia ženou slzy, vtedy je citlivka. Hnev, vtedy je hysterka. Cynická satira, vtedy je ironická mrcha. Komplexy, vtedy je kurva.
Výnimočnou ženou ma robia drobné gestá. Milujúcou ženou ma robia letmé bozky na líce po hádke. Ukazujem, že sme zomknuto spätí aj keď sme rozdielni.
(Zvláštny paradox, keď nás individualita robí rovnakými. Odlišnosť a originalita nás spája, robí rovnocennými partnermi nie len vo vzťahu, ale aj v bežnom živote. )
Čím som staršia, tým som naivnejšia. Čím viac mám toho odžitého, tým viac si myslím, že sa mi nič horšieho stať nemôže.
Bum- bác- prásk- tresk- crack- grass.
Smola sa mi lepí na päty. (Kráčajúc po slepej koľaji. -Počkať!- zarazím sa. -Koľaj má oči?)
Som pôžitkár. Vychutnávač prítomnosti ako hmotnej dokonalosti.
Poddám sa mäkkým perám, vláčnej pokožke, dychtivým prstom snoriacim pod čiernou čipkou. Spadnem do kolísky z tulipánov, zamotám sa do siete vôní, chutí a dotykov. Nechám si nahou dušou prúdiť tok nesmrteľných snov, noriacich sa v najhorúcejších a zelenkastých výparoch z bonga. Som vyberavá, zbožňujem drobné nuansy, odtienky citov a stykov. Naše zapadajú do seba bezchybne. A to je ten problém, bezchybné veci sú proti prírode.
Nerozumiem ja tebe alebo ty mne?
Opakujem sa dokola ako vyblednutý verklík, keď otočíš hrdzavou kľukou.
Smutne na mňa kňučíš, čo čakáš, že urobím? Aj tak skončím ako domček z karát, ktorý sa ti nevydaril. Padne. Ja sa rozsypem, pretože si zle poukladal jednotlivé karty. Ako celok nefungujeme.
Alebo mám hlúpe paranoje a mám ťa prestať dusiť igelitovou taškou z Terna?
Nie som, nie som, nie som psychotronik. Neviem čítať myšlienky, nemám intuíciu, možno takú biedne ženskú a už vôbec sa nedá vravieť o šiestom zmysle.
Pokiaľ ma bezočivo nechytíš za prsia, dovtedy si myslím, že sa len zahrávaš. Potom aspoň viem, že si nadržaný. Drzo chlipný, ale nežne to zahováraš vrčaním do ucha.
„Ach, slastné dotyky. Ach!“
„Už... už-už. Ach!“ dokončím ťa bozkom.
„Dohraj sa so mnou do spánku, drahý.“
Áno: Pre mňa príliš drahý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár