(pod oknom, ako vždy)
plápolavo ku mne viali
v tichosti tmy
ktorá sa za ne nehanbila
zrumenené líca
žiarou v kontraste
ti všetko signalizovali
Ale to až neskôr
na svitaní
Keď si ku mne prisadol a pobozkal ma
A naše telá
nahotou ozdobené
nahotou ospravedlnené
nahotou horiace
Zapadajúc do seba a tušiac pocity toho druhého
Vzrušeným pátosom
Nevysvetlí ani paveda
Tisíca a prvá noc
Milióny malinkých dotykov
Bilióny mohutných výdychov
chcenia
a pasnenia
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár