Hadíš sa okolo mojich kriviek. Pomaly, otupene. Bije sa túžba vlastniť rozkoš s túžbou všetko do bodky precítiť. Máš pocit, že som zahalená v mliečnej hmle. Zle ma vidíš, chceš ma pobozkať a ja ti neunikám. Neprekvapuje ťa to, vieš aká som. Tvoje prsty roztrúsené po celom mojom oblom tele hladia. Zuby pažravo, no jemne kúšu. Pery lačno bozkávajú, krčia mi pokožku. Hlas eroticky vzdychá do ucha. Dych vyráža neskutočný pocit extázy.
Ležiac v posteli, odklepávam cigaretu do provizórneho popolníka- pohár od horčice. Je skoro ráno, za rozbitým oknom ešte tma. Točí sa mi hlava, pravdepodobne stále zo včerajška. Ty ležíš vedľa mňa a tváriš sa, že ťa nezaujímam. Nechytáš ma, nehladkáš. Nehadíš sa. Podvedome vkĺznu moje prsty do tvojej dlane a ty neuhneš. Silno stisneš ruku a mnou prebehne vlna vzrušenia. Privrem oči, slastne sa usmejem, nečujne vzdychnem. Nevydržím to, pobozkám ťa. Neuhneš, ale akonáhle začne bozk trvať dlhšie, odvrátiš tvár.
Ťukám si po čele zakaždým, keď mi hlavou prebehne tvoj legendárny výrok:
"Sex je len posledné štádium nudy."
Rozmýšľam, prečo hráš. Prečo sa tváriš. Prečo mi dávaš najavo, že ma nemáš rád. Prečo ma večer posielaš do riti so slovami: "daj mi pokoj". V noci mi vzdycháš do ucha a ráno sa ku mne túliš. Potom svitne slnko a ty opäť ostaneš chladný.
Čudujem sa. Ako je možné, že spolu nie sme stále, ako je možné, že sa
nepotrebujeme? Kristove rany, vždy sa pri sexe s tebou a nejakou omamnou látkou pýtam: ako je možné, že sa nedokážeme ľúbiť navzájom?
Ale postúpila som sa do vyššieho levelu. Držím s tebou krok. Videla som bieleho pána králika a znovu som ťa zviedla. Opäť som vyhrala. Dostala som ťa! Aspoň na okamih.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.