Hádala som sa s ním stojac pred galériou a mierne kyvkajúc hlávkou.
-Ale aká zelenina, prosím ťa...
Bez záujmu zatiahol a vyfúkol si kúdeľ sivého dymu.
-Za to, že je to umenie, nemusíš vo všetkom hľadať symboly a metafory.
Opäť len mávol rukou.
Skrčila som nosom, až sa mi pri obočí spravilo pár nežných vrások.
Nerozumie on mne alebo ja jemu?
Stáli sme pred galériou, vystavovali diela kubizmu a dadaizmu.
-A Picasso bol Španiel, vieš?- pýtala som sa ho ešte vnútri. Vtedy na mňa prekvapene pozrel, prečítal si ceduľku a uznanlivo pokýval hlavou.
-Myslel som si, že Francúz.
Usmiala som sa, zavesila som sa mu na rameno ako dieťa a nastavila líce, pretože som očakávala bozk.
Prevrátil očami, potriasol rukou, aby sa ma striasol a potom sa pohol dopredu. Nezastavil sa pri ďalšom obraze, ani pri tom druhom. Zastal až pri tom zeleninovom veľdiele.
Stáli sme pred galériou, bolo sychravo. Mala som oblečený len chabí sveter. Bez slova cezo mňa prehodil svoju bundu, ale okamžite odvrátil pohľad, aby som mu nemusela signalizovať vďaku. Alebo aby sa nemusel na mňa usmiať?
Stáli sme pred galériou, mlčky. Po roztržitej hádke o fazuľovej hlave som nemala chuť povedať mu niečo o tých dvoch čajkách čo zobali omrvinky zo zeme, infantilne a animálne sa podstrkovali zobáčikmi a ja som sa na tom v duchu smiala.
-Pozri zlato, vidíš tie čajky? Hašteria sa ako my.
Prekvapene som vydýchla dym. Dlaňou mi vošiel pod vlasy, prstami prechádzal po šiji. Striaslo ma, z úst sa mi vydral nežný ston.
Špičky topánok sa pohli ku mne, vtisol mi bozk na pery.
Stáli sme pred galériou, bozkávajúc sa.
Treba sa v duchu pousmiať. Nemôžem očakávať bozk na líce po každej správnej odpovedi.
To, že Picasso maľuje fazuľové hlavy, je moja predstava. A pokiaľ s ňou nie ste stotožnení, nesotím vás zobákom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár