O keckách pána Boha, alebo ako sa dostať do neba

Bol raz na svete jeden zlý človek. Niežeby bol LEN jeden, ale tento bol tak trochu výnimočný. Prežil si nie veľmi dlhý život, ale stihol v ňom byť zlý, krutý, nespravodlivý, krvilačný, sebecký egoista a klamár. Bezcitne zabíjal, vraždil pre peniaze, kradol, rúcal vzťahy, ničil životy... Keď umieral, premkol ho veľký strach.
Čo teraz bude so mnou? pýtal sa samého seba. V hlave sa mu premietli všetky krivdy, ktoré napáchal a to ho usvedčilo v tom, že do neba isto nepôjde. Veril v nebo- peklo a teraz sa strašne bál. Bol si istý, že pôjde do pekla. Jeho poslednou myšlienkou oľutoval všatky tie ohavné činy, čo spravil. Nemal na koho v poslednej myšlienke myslieť, pretože jediný koho mal vo svojom živote, bol on sám.
A tak sa ocitol v tme. Necítil si telo, vlastne necítil nič, len tušil nejakú svoju existenciu. Potom sa tá tma začala triasť a hrkotať. Keď tá hrmavica ustala, človek si už cítil telo. Mal dokonca oči. Ale všetko bolo voľajaké divné. Pohol nohami. Pohol šiestimi nohami? ! Pohýbal tykadlami. Čo? Tykadlami? ! čudoval sa. Stál na chodníku a videl podrážky topánok, steblá trávy a kamienky porozhadzované po chodníku. Bol v pomykove. On je mravec? ! Reinkarnácia? Ale veď to nie je možné! Buď nebo alebo peklo, nie? ako tak rozmýšľal, prišiel ešte na jednu možnosť, ktorú vyhrabal niekde z útrob hlavy. Očistec! Áno, presne tak to je, pán Boh ma poslal do očistca. A teraz musím odčiniť všetko to zlé, čo som napáchal. Ale ako to mám spraviť, keď som mravec? čudoval sa človek. Zaostril svoj nedobrý zrak a zbadal, ako malé dievčatko vykračuje na cestu a červené auto, rútiace sa obrovskou rýchlosťou nie a nie zastaviť. Človek sa rozbehol jej smerom, úplne zabudnúc, že nie je človekom ale mravcom.
Zatiaľ, čo sa tento úbožiak rozhodoval, po ulici kráčal Boh. Áno, bol to ten Boh, v ktorého veril zlý človek. Teraz si len tak vykračoval po ulici, pretože si chcel sám skontrolovať situáciu na tomto svete. Tým anjelom sa už vôbec nedá veriť! vravel si. Pošlem ich na zem s tým, aby mi donášali na ľudí, aby pozorovali ich správanie, konanie a činy. A oni sa na to úplne vykašlú a začnú každému pomáhať a robiť zo seba samaritánov! Kto im kázal správať sa tak, ako im to je prirodzené? Raz sa z toho zbláznim! Anjeli sa mi vracajú do neba zmorení ľudskými problémami a nie je nič horšie, ako zdeptaný anjel. Niektorí sa dokonca zamilujú a rozhodnú sa ostať na svete! Kto to kedy videl? ! rozčuloval sa Boh nad svojími neposlušnými pracovníkmi. Ako sa tak prechádzal po rušnom veľkomeste, jeho božskými očami zbadal nehodu, ktorá sa ešte len mala stať. A tak sa rozbehol za malým diečatkom, ktoré sa chystalo prejsť cez cestu neobhliadajúc sa na strany. Boh spravil jeden veľký krok a mravec- človek, ktorý sa taktiež rozhodol zachrániť dievčatko sa ocitol prilepený na obrovskej ružovej žuvačke, ktorá sa zachytila na podrážke Bohovej kecky. Boh spravil ešte pár rýchlych krokov a dievčatko bolo zachránené pred istou smrťou.
Mravec- človek, prilepený na žuvačke, sa hrozne čudoval. Vmačkal sa do vnútra žuvačky, aby sa ochránil pred nárazmi kecky na betón. Boh zašiel za kríky a vstúpil na nebesia. Povedal si, že tento svet je tá najhoršia vec, akú stvoril a už sa ním nebude viac zapodievať, pretože to nemá zmysel. Zaklopal Petrovi na nebekú bránu, identifikoval sa a Peter ho pustil.
Takto sa zlý človek ocitol v nebi.

 Rozprávka

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu