Pod stôl sa nezmestím

Smiala som sa na Nový rok u Stenlyho na pohovke a zistila som, že som vyrástla.

(Bola som sfajčená a mala som chuť vyčísliť minulý rok do plusov a mínusov. Avšak zas ma pobozkal a...
...a naozaj nechcem v tomto pokračovať, pretože som chcela písať o niečom inom. )

Spoznala som ho predminulý rok na Silvestra, keď Polemic na Hlavnom námestí hral Komplikovanú, ja som mala sukňu s keckami a bola mi príšerná zima. Mala som na hlave takú tú chlpatú gumičku z plsti, akú predávajú v ethnoshopoch. A on mal na krku ostnatý obojok, neviem, či bol pre psa, ale viem, že to nepríjemne pichalo, keď ma bozkával. Bola som so sestrou, mali sme v sebe trochu vodky s džúsom. Predierali sme sa podnapitým pogujúcim davom.
Zatiahol ma do rohu a vypýtal si moje číslo. Pobozkal ma na líce a rukou prešiel po zadku. Pred rokom sme boli celkom iní.

Keď sme sa spoznali, nevedela som rozoznať haš od trávy a netušila som, že existuje biely rum a že mi veľmi chutí. Bola som frustrovaná z rozchodu, ktorý sa stal ešte v lete a naivita bola mojím charakterom.
Prvé rande sme mali takto pred rokom, a keď mám prejsť do miniatúrnych detailov, tak som o takomto čase sedela v autobuse a kričala od šťastia do šálu.

Volal ma Bubák. Ale to len chvíľu, potom ma volal Cica. A tak ma volá doteraz. Ja som mu do ucha šeptala, že je môj Vĺčko, pretože má vážne taký vlčí pohľad. Aj zúbok. A v posteli nehorázne vzrušujúco vrčí do ucha. Pretiahol ma po mesiaci, pretože ma opil a ušli mi vlaky domov. Nepamätám si to. Ale viem, že som sa zobudila vedľa neho. Prehodil cezo mňa ruku a povedal mi, že ma miluje. Nevravel to často. Musela som sa ho na to pýtať. Ale keď to povedal len tak, bola som naozaj šťastná.

Je to debil, ale napriek tomu som s ním bola šťastná. Nechýba mi, som s ním. Ešte sme sa nerozišli. Možno sme sa pohádali, povedali KONIEC, prestali sme sa vídať a nemám nárok na bozk uprostred ulice alebo pred kamarátmi, ale neprestala som ho mať rada. A aj keď je nepríjemný, čo sa týka citlivých otázok na telo, viem, že preňho veľa znamenám.

Neskutočne som sa zmenila. Kedysi som sa schovávala pod stôl a plakala nad mŕtvou babôčkou admirál, keď mi bolo zle. Žalovala som sa kamarátkam a rodina pre mňa bola posvätnou inštitúciou. Ľudia o mne hovorili, že som príliš dobrá. Trpela som neskutočnými komplexmi menejcennosti a moje sebavedomie neexistovalo. Myslela som si, že sex je o láske. So sviečkami, západom slnka, snežením, či spievaním slávikov alebo kolibríkov...
Myslela som si, že keď budem mať raz chlapca, tak ma bude nehorázne milovať, znášať modré z neba, nosiť ruže a motať medové fúzy popod nos. Takto by som charakterizovala lásku pred rokom.

Dnes nie som k pochopeniu lásky o nič bližšie. Viem len, že nájsť podstatu nebude také zložité ako vzťah, no ani také jednoduché ako sex.

Možno je to pseudo dospelosť, keď mám pocit nevýslovnej slobody kým mi volá otec a ja sa práve v tej chvíli milujem so Stenlym. Keď sedím s jointom niekde vonku za panelákmi a rozoberám veľké fialové animované lietajúce včely. Keď tancujem na posteli s fľašou v ruke. Keby som nepoznala Stenlyho, bola by som iná, možno lepšia, ale sama sebou isto nie.
Naučila som sa byť ľahostajnou. Už mi stačí len pochopiť čaro trpezlivosti a možno budem Stenlyho vytúžená žena. Zatiaľ si budem vychutnávať opité hryzenie do tela, sfajčené bozky a nočné rozhovory pri káve.

Vyrástla som. Pod stôl sa už nezmestím.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu