Bola som oblečená v tvojom dlhom tričku a na nose som možno mala okuliare, už si to presne nepamätám. Žmúrila som oči do kníh, mračila obočie, niečo mi nebolo jasné. Zdvihla som zrak, zamrmlala pozdrav a naďalej som sa mračila do písmen. Odul si peru, pretože som opäť raz bola odmeraná. Potlačil si povzdych, vyzliekol si kabát a odniesol ho do predsiene.
Odišiel si do kuchyne a miesto čaju si si uvaril kávu, pretože si ma chcel trápiť. Vedel si, že som unavená a zaspím skoro, tak si vypil kávu, aby si ma ukrátil o tisnutie sa k tebe pri padaní do spánku. Zaspávala by som s hlavou na tvojej hrudi aj keď som nesvoja a zamračená.
Ja som povzdych nepotlačila a ťažko sa mi vydral z úst. Nevedela som, ako začať. Alebo skôr skončiť? A či radšej kúpiť fľašu rumu a spraviť prvé, čo ma napadne? Trápila som sa a tvoje nepochopenie ma týralo ešte viac. Hanbila som sa za svoje reakcie a tvrdohlavosť, pretože som nevedela zmeniť svoje správanie. Chcela by som konečne prijať tvoju ruku a úsmev. Neviem sa však zbaviť pocitu, že ťa otravujem.
No zaťala som zuby, chytila za uško vysokú šálku čaju, ktorý bol už skoro celkom studený, postavila som sa z postele, vykročila tou správnou nohou za tebou do kuchyne. Stretli sme sa na pol ceste, vrazili do seba očami, nohami, hlavami, štrngli šálky a obaja sme zrazu boli mokrí. Už- už som mala na jazyku niečo nepríjemné, v očiach hnev, ruky rozhodené okolo seba. Chytil si ma za ruku, pritiahol k sebe. Prosto a jednoducho. Pobozkal si ma na pery, zlepili sme sa mokrými tričkami. Pomiešali sa vône citrusov a kávy. Zmiatli sa všetky pochybnosti a výčitky. Šálky skončili položené na podlahe medzi spálňou a kuchyňou.
Rukami, nohami. Ušami, ústami. Všetko a teraz. HNEĎ! Pocity mi obmývali plyšové chĺpky kockovanej deky. V povzdychu som ju silno zovrela v dlaniach. Spomienky mi stúpli do podvedomia ako alkohol, keď udrie do hlavy. Plyšové hračky, knižky, krabička plná prvých lístkov do kina, papierových červíkov, kľúčenka a alobalová lopta, ktorú som kedysi rozobrala, pretože som nemala cez čo fajčiť trávu. Izba páchnuca po dyme z cigariet, vankúše zmáčané slzami, či nasiaknuté smiechom.
Bol to taký veverník. Plný emócií. Pocitov a pacitov. A chýbal.
A mňa celý čas morila myšlienka , ku ktorej som nevedela prideliť dôvod a podstatu. Prišla som na to počas tvojich snaživo chápavých dotykov a bozkov. Po líci mi stekal pramienok slzy, ktorý som ti utrela do líca. Pocítil si ho, láskavo si ma pohladil po vlasoch a pokračoval v polonahom hadení sa okolo mňa.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
titusik
11. 11.novembra 2010 17:39
neska a pomaranč?
2
@titusik najprv ma to riadne šokovalo, či ma nesleduješ. Pijem kávu (nesku) a sestre som ukradla dva mesiačiky pomaranču!
A v príbehu to nebol pomaranč, ale citrusový čaj.
A v príbehu to nebol pomaranč, ale citrusový čaj.
Napíš svoj komentár