Mám úchylku umývať si vlasy mužským šampónom. Potom líham medzi nespočetné množstvo vankúšov. Nechávam ich nasať. Obtieram o ne pehavé líčka, šúcham, tisnem. Je to však vôňa falošného muža. Ten pravý vonia inak.
Vonia trochu štipľavo, ako chuť mentosiek, ktoré mi pripomínajú neoholené líca. Nájdem na ňom aj jemné a hladké miesta. V nich cítim japonskú čerešňu s vanilkou. Po sexe muža obklopuje pach síry. Ako keď zapáli prskavku a nechá iskriť. Keď zažne zápalku a cíti, ako mu ten malý plamienok olizuje končeky prstov. Potom ostane len dym. Nalepí sa naňho kus mojej sladkej teploty a túlenia. Presne tak vonia muž po sexe.
Niekedy cítim nikotínový dym. Zmiešaný s dažďovými kvapkami vytvára postmodernú ilúziu idealizovaného hrdinu. Patrí k tomu aj kyslastá chuť červeného vína, ťažko sa mu usádza v čiaročkách na perách a ja ich nešikovne a opito dokážem oliznúť.
V zime mi pripomína zasnežené ihličie, v lete zase červený melón a opaľovací krém. Na jar cítim závan erotickej túžby a nečakaných dotykov. Na jeseň so sebou nesie silnú vôňu kadidla mŕtvych.
Ráno, rozospatý, vonia ako chlieb. Čerstvo vytiahnutý z pece, sála z neho znovuzrodené teplo a istota náručia. Cítim z neho kávu, možno mu pri bozku práve dopraskali bublinky zo sódy na jazyku.
Keď sa sústredí, vonia novotou kníh. Dávam ich pred nos a palcom nechám prebehnúť, ako to robia pianisti s bielymi klávesami na svojom klavíri.
Na dotyk je hebko bavlnený a stúpa z neho horúca vôňa vyžehleného oblečenia. Obtieram nos o rameno. Táto pravá, správna vôňa muža ma privádza k čuchovému orgazmu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.