-Čo vrčíš?
-Nemôžem? Už som s tebou dlho nevrčal.
Ego lapajúc posledný náznak lásky, sa oklamalo. Vášnivo si sa mi zahryzol do tela, niekde medzi krkom a prsníkom. Cítila som tvoje dlane na mojom drieku. Privinul si mi hlavu o hruď. Dodalo mi to pocit bezpečia. Boli sme triezvi a to bolo zvláštne. Možno pre to som si chvíľu myslela, že ma niekde miluješ. A mala som pravdu. Miluješ ma v minulosti. Možno v spomienke, ktorú si nepamätáš. Ako keď si zabudol ružu v krčme.
Zapálila som ťavu. Vzal si mi ju spomedzi prstov a dym si poslal pomedzi vlhké pery do môjho hrdla.
V celej tej absurdnosti noci som pocítila pokoj. Bola som nebesky pokorná. Takmer si mal možnosť vidieť gloriolu nad mojimi červenými vlasmi.
S pocitom, že ďalej nepadnem, vyšmykli sa mi prsty z tvojej dlane a padla som do makakového poľa. S chuťou sacherovej torty na jazyku som vnímala nehmotné.
Mám takú teóriu:
Ako povedal Platón. Svet je rozdelený na pocity a fakty. Skúšam skúmať pocity, pretože na realitu, pravdepodobne tú správnu realitu, som už stratila síl.
Vnímam špirálu melódií, pierka dotykov, jabĺčkovú chuť túžby a ananásový džús s hruškou. Citrónové a sladkasté jazyky. Preťahujem slová a klipkám riasami. Nohy v sieti vykladám na tvoje stehná, nedbalo ťa hladím palcami.
Počujem labutiu pieseň sfajčenej trávy a to s pocitom, že moju dušu už nik neodomkne z tela. Cítim sa ako pravá hipisáčka. Vyťahujem prsty z vrecka, ukazovák a prostredník vytasím na znak mieru.
Možno by som mala viac konať a menej rozmýšľať.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
úžasné
ohromné
slovázústbracie
váu.
nič lepšie som tu za dlhú dobu nečítala.
možno si v tom ostatní nič nevšimnú,ale pre mňa je to dokonalé.
fakt.
5 hviezd je málo.
strašne sa mi to páči.