predsa stačila by jedna fľaša bieleho
aby som ti ho
ráno na balkóne
ešte stále sladká ako vínna réva
bez lásky pretože láska abstinuje
vytiahla z nohavíc
v tuhom objatí chladnej steny
a horúcich paž
vyzývam
tvoju hviezdu
čo ti svieti v očiach
keď vyješ modré blues
na lunu
nech nepadá vesmírny prach
-svit všetkých Mesiacov-
a obrazy duší a odrazy zrkadiel
len krok od nás
že chcem letieť ďalej
že chcem bezhlavo strácať
srdcia kľúče hlavy
že aj keby som mala osamieť
ako mačka ktorej umrel človek
nech duša letí
nech máva a kýva krídlami
nech sa nechá uväzniť tvojou slobodou
nech cítim varené víno a klinčeky
nech ťa nevidím cez žltý dym
tejto zloby
a neplechy
ktorú by sme tvorili
ako pseudoumelci dotykov a nahých tiel
nech máme horko v ústach
nech smiem odhalovať svoje prsia
pre tvoje opité
ego či echo
a keď budeme obaja počúvať hlasy svojich sŕdc
tak ja ostanem plakať
-akoby som nosila v hlave cibuľu-
a môj žiaľ budem spievať
štetcom a štetkám
tebe narastú
havranie krídla
a zdrhneš za anjelmi démonov do horúcich pekiel
kde divoký ostaneš
a isto naveky
a preto ti ho
v rade opitých rán
len hravo
vytiahnem z nohavíc
a budem predstierať
že všetko to chtivé týkanie sa
iba predstieram.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár