Neospravedlňujem, teraz nie.
Unikám z reality a čo?! Utekám, skrývam sa pred životom do zelenkasto sivého dymu a do kvapiek v poldecákoch. A do bozkov, bozkov. Teplých dotykov, myslených len povrchne.
Moje vzťahy sú len krásne neonové a neskutočne príjemné obaly bez trvalého obsahu. Lákavé. Ťahajúce a ponárajúce.
Držím za ruku svoju zlú cestu životom. Povedal kto, kurva?
Kto vie, čo potrebujem a cítim, keď nikomu nič nevravím? Kto má právo linkovať mi život?
Kto má právo manipulovať?
Byť či nebyť?
Mám možnosť rozhodnúť sa. Rozhodla som sa pre slasť. Pre pôžitok. Pre utópie, sny, túžby a fantastické svety anarchie.
Kráčam dopredu so zatemnenou mysľou a odmietam sa meniť, prispôsobovať a krčiť sa v samej sebe, aby ste VY MALI ČISTÉ SVEDOMIE.
Som flexibilná.
(V posteli.)
Minca nikdy nepadá na hranu, preto si musím vybrať svoju stranu. Ale nie všetko je minca, páni.
Klopem na dvere srdca a pritom LEN JA mám kľúč. Hľadám ho po celom svete, v reálnom aj tom mojom.
Neotvárať sa, do srdca nikoho nepustiť, aj keď sa pre ten ranný sex oplatí spraviť čokoľvek. Aj keď zbožňujem rozhovory pomedzi bozky a makakovú erotiku, nežné opité chmaty a dívanie sa do sfetovaných očí.
Nehanbím sa a priznávam, že šlapem do hustého bludiska, z ktorého sa nemusím vrátiť. Milujem tú lesnú tmu a chlad, no ešte viac milujem, keď po tej tme a chlade vyjdem na slnko a ťahám dlane k oblohe, z ktorej padá rosa.
Polka sveta nemá čo huby a vám vadí tráva.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár