Naďalej k sebe tisnem viečka a cítim ako na končekoch mihalníc pokojne spočinuli drobné kvapky akoby mi chceli naznačiť, že ešte nie je čas meniť môj aktuálny stav. Dážď sa stupňoval a mesto zahaľovali čoraz súvislejšie stĺpce vody. Ak by som otvorila oči, určite by som videla ako autá a ich vyhasínajúce svetlá lemujú plavecké dráhy blúdiacim dušiam obyvateľov mesta.
Kvapky z mihalníc zmizli a tvár mi obmýval silnejúci stĺpec vody. V ústrety mi plávalo celé mesto, všetky príbehy, kolektívna duša, všetko to vrážalo do hladiny oddeľujúcej môj drobný svet od skazy.
... a skala zmocnila sa tela ženy
keď voda hladila jej tvár
a túžila rozniesť čiastkočky jej duše
v ústrety svetu
kde čakal ju jej milý...
Hlavou prebleskol bľabot starej tuláčky s čiernymi polmesiacmi za nechtami a viečka sa roztvorili.
...i voda opadla
a duša milého vsiakla do horúcej zeme;
jemu nad hlavou v skalnej stene
dievča väznené vzlykmi sa chveje...
Tiene duší sa mihali v nekonečnom kolobehu. Odvrátila som tvár a videla ako sa za mnou skala rozpadá na tisíce kúskov a vo svojom strede vytvára cestu nevedno kam. Čiasi ruka prekĺzla vodnou stenou, stisla mi zápästie a vyparila sa. Všade vôkol bol chlad, no ten dotyk ma hrial. Otočila som sa v ústrety nočnému zaplavenému mestu a každým krokom som cítila, ako ma voda pohlcuje a uisťuje ma, že som v dobrých rukách...
Zobudila som sa v pevnom objatí milovanej osoby. Cez otvorené okno na mňa občas dopadlo pár studených kvapiek letnej búrky. Všetko bolo v poriadku.
uverejnené.iba.preto.lebo.som.to.písala.nekonečne.dlho.
a.bolo.mi.proti.srsti.mazať.to.aj.keď.ten.text.neznášam.
prosím.o.prepáčenie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
piotra
3. 7.júla 2013 22:54
silne atmosferické.
Napíš svoj komentár