Žijem si v šťastnom svete, aj keď jeho definícia neexistuje; existuje iba pocit, že niečo krásne hreje pri srdci a človek sa spokojne mrmlajúc vrtí na stoličke bez toho, aby ho navštívili mrle.
Každý deň je plný rozhodnutí, ktorými sa razí cesta pomedzi bralá, z ktorých sa občas valí suť, no každý typeľ (áno, raz som toto slovo počula v animovanej rozprávke) má svoje výhody - najviac vtedy, ak ho má kto pofúkať.
Občas mám problém priznať sa ku svojmu veku, pretože si ľudia myslia, že som na niektoré rozhodnutia primladá a občas nechápem ich nepochopenie, keď cítim, že dozrievam a ľudia, čo ma kedysi tĺkli po hlave sledujú z dna ako rastiem.
Pri posledných riadkoch, čo som tu zanechala padali slzy, no teraz je za nimi úsmev. Ako dnes poznamenal jeden človek - žijeme len raz. Voľba je vždy zložitá, ale čo i len chvíľkový pocit naplnenia a správnosti toho, čo ste aj napriek výčitkám vykonali, je na nezaplatenie.
Život je iba skladačka. Je len na individuálnej voľbe, či budeme k sebe iracionálne tlačiť nekompatibilné dielce alebo si dáme tú námahu nájsť v kope nepotrebného balastu diel, ktorý sadne ako uliaty.
A niečo na dobrú noc:
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
sa mi zacnelo za tvojou tvorbou a ma nesmierne teší, že mám narozdiel od iných k nej prístup ! a keby si tu tie veci ešte mala, tak rozhodne dostaneš neviemkoľký (už snáď aj 3., 4.) obdivskladajúci komentár k Stůj noho!
Napíš svoj komentár
ty si zase tu! už dlho som rozmýšľala, kam si sa podela a napadli mi všelijaké myšlienky po tvojom poslednom blogu veru..
vitaj!