Prirodzenosť je nevinná- tak čistá, pokušenie je na nebi škvrna hmlistá. Detské očká má čistá duša, neporušene a čestne žiť skúša. Tak jednoduché je nebo ranné, kvapky sú proti pádu bezbranné. Nevrátia sa do oblakov, ani nepostanú, samé nevedia, čím sa na zemi stanú. Možno kvapkou, ktorá sama pretečie, prúd ju z potôčika do mora odvlečie. Do znečistených vôd kalných, bez rýb a živočíchov smädných... Nevinnosť nepozná zlo, zlo mu samé ukáže dno. Hlas mu hlasno pošepká, že správnosť nie je nálepka! Neskôr vonku uvidí špinu, odpad a ľudskú skazu inú... NORMÁLNE VECI SA STANÚ NENORMÁLNYMI, TIE NENORMÁLNE PRESVEDĆIVO NORMÁLNYMI !!! Stále potichšie bude počuť svedomie, okolitý svet mu vymýva vedomie. Človek bez vnútorného hlasu, pričlení sa medzi tú masu. ČIERNYMI PASTELKAMI ČARBÚ NA BIELY PAPIER, PRÁZDNOTA SA IM BOZKOM DOTÝKA PIER... by owix Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj