Ráno vstávam (dobrovoľne - nasilu), hneď ráno ma čaká prvá pozitívna vec: káva (capuccino, horúca čokoláda, cigaretka, kto čo má rád). Niekoľko minút si ju vychutnávam, nasávam dobrú energiu a vôňu, snažím sa nájsť pozitívnu frekvenciu a už mám svoju prvú štipku šťastia.
Po chvíľke vychádzam vonku, nasleduje hlboký nádych. Tá vôňa, nezameniteľná a presne taká istá akú ju poznám ešte z dectva. Vôňa končiaceho sa leta a možné ju bude zacítiť už zas len o rok. Škoda, myslím si. Vychutnám si svoj nádych, pár rýchlych myšlienok do dectva a sadám do auta (ďalšia štipka šťastia a často ju zvyknem premárniť).
Štartujem, odchádzam z domu. Cestou snažím sa zapnúť neposlušné rádio. Po správach zaznieva konečne prvá pesnička. Paráda, jedna z mojich obľúbených. Jazda sa stáva príjemnejšou, mne hlavou hýria spomienky. Celkom fajn pocit a začínam pociťovať aj dobrú náladu.
V meste behám hore dole, keď zrazu pred sebou zazriem známu tvár. Poznám ju ešte z čias kým som chodil na strednú, ale dávno sme sa už nevideli, pradávno nič spoločne nezažili. Ktovie či ma spozná, či sa pozdraví. Zaznieva slovíčko: Ahoj ku ktorému je ako bonus pribalený jemný úsmev. Zaplní ma znova štipka šťastia, že si na mňa dotyčná osoba ešte spomenula a s radosťou sa odzdravím a snažím sa tiež pribaliť úsmev. Pár prehodených slov a lúčime sa. Zaujímavé čo dokáže občas vyvolať slovíčko Ahoj.
Poobede prichádzam domov. Už vo dverách ma ovalí silná vôňa. Vôňa obeda. Nie hocijakého ale jedného z mojich obľúbených (fajná kačička s kapustou a knedľou). Tak tomu vravím nával pozitívnej energie. Vychutnávam obed a idem sa trošku natiahnuť na posteľ. Ďalší z parádnych pocitov počas dňa, len tak ležať a chvíľku nič nerobiť.
Večerom sedím na nete, keď mi prichádza správa od osoby s ktorou rád píšem a po každej správe, neviem akým zázrakom, mi vyrobí úsmev na tvári. Zalieva ma znova spokojnosť.
Večer sa snažím zavŕšiť takou malou čerešničkou na torte a idem si napustiť plnú vaňu horúcej vody. Blažený to pocit, len tak ležať cez večer a nechať myšlienkam voľný pochod. Občas sa snažím vyšperkovať to dobrou muzičkou.
Upozorňujem ešte raz, že všetky nepodstatné zlé veci počas dňa, ktoré sa udejú som sa snažil vynechať. Len tak som chcel trošku poukázať, že ak aj máme zlý alebo nudný deň, možno to ani tak celkom nie je. Len si už akosi nevieme vychutnať naplno drobnosti, ktoré sa nám cez deň stanú (a to sa ich tú dá napísať ešte nespočetné množstvo). A to je aj tak trošku mojím odkazom tohto blogu.
Na koniec chcem napísať, že presne takýto deň sa mi nestal, je to skladačka možno z viacerých dní, preto si treba vychutnať každú maličkú drobnosť a možno sa budeme cítiť niektorí aj viac šťastní.
Ďakujem tým, ktorí to dočítali až sem.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
3kurt21
15. 3.marca 2014 20:09
pekné :happy:
2
Ďakujem pekne som už aj zabudol že som niečo také niekedy napísal ako si sa k tomu dopracovala?
Napíš svoj komentár