co po svete chodi, srdiecko vsak
po jednej z nich tuzi.
Laska k nej je velika,plamienok
v srdci hori a neuhasi ho ani
tsunami ladovej vody .
Cim blizsie su pri sebe
tym viacej plamienok hori
a predsa ten blby smutok
este stale nezhori .
Lietadlo uz leti ona v nom sedi,
srdiecko sa uz tesi ze jeho
milovana domov sa konecne vrati .
V srdiecku plamienok hori,
radostou sa chveje a jeho mila
prave z lietadla s radostou vystupuje.
Srdiecko poskoci ked ju v tej chvili
uvidi, v tej chvili aj smutok v popol zhori
a pan cloviecik usmevom vsetkych zaskoci .
Vsetci sa cuduju ze sa uz objimaju hodinu
aj babicka vravi ze sa asi prilepili ale to nie,
to len ich laska taka silna aj po takej dialke
stale je .
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
3
ja viem nepodarilo sa mi to co uz som na to antitalent , chcel som len spravit radost mojej laske ...
Napíš svoj komentár
no tá myslienka je krásna.. príbeh v básni..