*ked sa premiestnili do domu, nasli tam uz pani Weasleyovu ako objala Rona a podavala Patrickovi, ktory lezal na gauci, nad ktorym boli hodiny, Weasleyovske specialne hodiny, ktore ukazovali na kazdeho clena rodiny. Kazda ukazovala na SMRTELNE NEBEZPECENSTVO (vratane tej Fredovej), daky elixir, ktory sa napadne podobal na vsehodzus, i ked nesmrdel a nebol taky husty ako vsehodzus.*Och Ron...! Co teraz, ked nemas dom!?*v tom zbadala Hermionu, usmiala sa na nu, podisla k nej a objala ju, potom podisla k Harrymu a tiez ho objala*Dufam ze ste cely! Vecer mi vsetko poviete, jasne!?*vsetci neochotne prikyvli, ako za starich cias, a potom si sadli na gauc vedla Patricka*Dakujem, madam...*polozil pohar na stol*Ak sa nemylim, bol to ruberovi elixir, vsakze? Vynikajuci na zranenia, psychicke ci fyzicke...*pozrel pani Weasleyovej do oci*A...Ano...je to ruberovi elixir...ako ste to vedeli?*povedala pricom s nadvihnutym obocim pozrela na Patricka*Zistil som to podla chute, vone a hustosti. Na prvy pohlad vyzera rovnako ako vsehodzus, ale podla chuti su velmi rozdielny. Ale to iste viete...a myslim, ze ste pridali kusok listu bazalky, vsakze? To tomu dodava taku sladkastu chut, i ked dam radsej prednost ohnivej whisky nez ruberovmu elixiru*zasmial sa, pozrel sa na ostatnych, usmial sa a oprel sa o gauc, pani Weasleyova pozerala na nho s nadvihnutym obocim a s nevidomim pohladom*...uhm...*nezmohla sa na viac* A mimochodom, ja som Patrick Whale, tesi ma*usmial sa a podaval pani Weasleyovej ruku, ta mu nou potriasla a usmiala sa*Takze, Harry-Ronald, Fredova a Georgeova izba! Ginny-Hermiona, Ronova izba! Patrick, ty mozes byt v Percyho izbe. Povedz Ronovi nech ti ukaze, kde budes spat*usmiala sa na nho a pozrela na Rona, ten prikyvol a postavil sa z kresla, za nim vsetci ostatny a nasledovali ho. Ked vysli po schodoch na druhe poschodie, rozdelili sa, Hermiona a Ginny vosli do Ronovej izby, pricom im zakyvali, potom Harry vosiel do Fredovej a Georgeovej izby, zakyval Patrickovi. Ron isiel este dalej, kym neprisiel pri Percyho izbu*tak, toto je tvoja izba. Maj sa zatial...a este nieco, nevystras sa, nas zahrobny duch ma taky zlozvyk, ze niekedy vecer hlasno place, takze...*prevratil ocami, usmial sa, potlapkal ho po pleci a odchadzal, Patrick sa zasmial a otvoril dvere, lahol si na postel a okamzite zaspal. Ked Ron prisiel do izby, zbadal Harryho sediet na posteli. Sadol si oproti nemu na druhu postel* Cudny to chlapik, vsakze?*pozrel na Harryho, ten ledabolo prikyvol* Nikdy by ba nenapadlo, ze demoni vedia byt aj takyto...*zamyslene hovoril Harry*Noo...hej, ale on predsa nieje taky demon, ako boli tamty...*povedal, pricom si navliekal pyzamu* To mame stastie, lebo ak by bol ako tamty, asi by sme tu uz neboli, vsakze...*povedal so smiechom*...ale vsetko sa mi to zda az priliz lahke...take, akoby nas sledoval uz dlho...*povedal Harry Ronovi, no ten ho bud nepocul, alebo daco ine, lebo ked sa opytal, bolo to absolutne od veci*Chce sa ti spat?*spytal sa Ron, Harry na nho kukal, potom trochu prikyvol a lahol si do postele*Co myslis, na kolko zrud este natrafime?*spytal sa Harry, mysliac na velke obludy s 20 hlavami, potom na male chrobaky ktore ta zabiju pohladom a potom na...na toho velkeho akoby dementora...a myslienkami zasiel az k rodicom, ktorych zbadal, vtom nahle vstal a zbadal Rona, ktory uz chrapal na posteli s jednou nohou prevysajucou z postele. Chcel ist teraz za nimi, no spanok ho premohol...bol velmi ustaty a nevladal sa ani hybat, iba znovu si lahol a zaspal takmer hned*...Harry! Harry!*Harry otvoril oci, presiel si hankami po ociach pretoze nic nevidel. Nahmatal okuliare na nocnom stoliku a nasadil si ich.* Co je?*spytal sa ospalo, zdalo sa mu akoby ho budili pat minut po tom co zaspal*Ideme, teda ja a mama, do sikmej ulicky*s bozkom mu hovorila Ginny* Ak chces ist s nami, mozes ist aj ty...*ocarujuco sa na nho usmiala, no ked uvidela jeho tvar, zaskerila sa*vedela som ze nepojdes...tak sa majte...*a odplavala prec*

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
biancadetolle  16. 12. 2007 22:01
Kedy bude pokračovanie? Toto som minule nečítala...
Napíš svoj komentár