No a jak som išiel po chodníku domov, zrazu v diaľke zbadám zvláštne poskakujúci objekt, neúprosne sa ku mne približujúci závratnou rýchlosťou. Po chvíli som zistil, že to je nejaký dedo. Na kolobežke. Áno, na tej veci s dvoma kolesami. Pozeral som naňho a snažil sa skryť ten škodoradostne-sarkastický úsmev. Neveim, čo bolo na ňom také vtipné, no, jednoducho, v tomto momente zlyhali všetky moje sebaovládacie schopnosti a začal som sa smiať. Nešlo to zastaviť. Uprene som mu hľadel do tváre a čím bol bližšie, tým viac som sa smial. Naše pohľady sa zrazu stretli. Nebolo úniku. Asi 5 sekúnd ma bodal pohľadom, kým okolo mňa prefrčal. Asi po 10 sekundách som sa zbadal. Že WTF, ja som ho normálne, bez servítky a regulérne, vysmial Tak mi to prepáčte, dedo. Prepracovanosť je sviňa

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
lilmia  22. 11. 2011 23:12
takéto situácie mi sú dosť známe ,len u mňa to určite nie je prepracovanosťou
2 
fotka
antifunebracka  22. 1. 2012 00:28
ano! v BA je fakt taky stary nigga co jazdi na kolobezke! nestretol si ho nahodou v okoli HS?
3 
fotka
pacman  23. 1. 2012 20:10
No bolo to smerom od Prievozskej na Prístavný most



A inak s tým "nigga" si mi teraz pripomenul toto video:
Screenshot


Nedalo mi nedať to sem
Napíš svoj komentár