Chýba mi ten pocit, ked si so mnou

Naozaj mi niekedy chýbajú tie rozhovory s tebou. Nikdy z teba nevyšlo jediné slovko. Bol si môj nemý priateľ. Ale tie dlhé vzájomné pohľady do očí vypovedali viac, ako milion slov na svete. Tvoja prítomnosť ma uisťovala, že nie som sama. Tvoje oči žiarili bezpodmienečnou láskou... Tak silno žiarili ako hviezdy za tmavej noci. A ja som im slepo verila. Chýbaš mi!

Cítim sa osamelo a mám strach, že už nikdy nikoho takého nespoznám. Mám strach, že som všetko pokazila. Ze sa nič nedá vrátiť späť... Chcem vedieť, že konám správne. Ale strácaš sa mi čoraz viac. Povedz mi, čo mám robiť...

Viem, dostávam od teba znamenia, ako vtedy. Ked ešte ženin hlas neutichol, a tys sa mi v jeho podobe vrhol do náručia a bozkal mi ruky. Vedela som, že konám správne. Ked zazriem páperie, viem, že konám správne. Prečo potom v takýchto dlhých nociach sa strácam v povetrí a nechávam splynúť s okolím? 

Mám strach, že sa nikdy nezbavím strachu...

 Úvaha

6 0 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu