Mám nostalgickú.náladu. Moje nohy sú ako ľad, tŕpnu v tŕni snehu. Zošalela som! Prečo? Prečo stojím bosá, len v župane vonku? Krv mi tuhne. Pod kožu sa mi dostáva ostrá bodajúca bolesť. Teplota je niečo pod nulou, ale mňa spála žiar. Ak tu budem takto stáť, zkrehnem ako porcelánová bábika. Potom zafúka vietor a budú zo mňa črepy. Som taká hlúpa! Taká tvrdohlavá! A úbohá. Najprv ti utečiem, a potom boha prosím o to, aby si ma našiel. Plakala by som, ale bolí to...

Prosím nájdi ma!

Prsty vtrhávajú do jeho hrivy, nechtami takmer zaryje do kože. Treští mu v hlave. Už si ani nespomína, kvôli čomu sa hádali. Nedokáže premýšlať. Hnevá sa na ňu, alebo na seba? Toto nie je vporiadku! V prstoch šúľa cigaretu a hľadí do diaľky. Z vrecka vyťahuje zapalovač. Cigarety ho vždy upokoja. Vždy má nejaké pri sebe...

Obaja to riešia svojsky...

Už je po tom. Som mŕtva? Kde to som? Je tu prítmie, myslím že počujem praskot dreva. Starý dom sa so mnou zhovára. Za normálnych okolností by ma tieto zvuky desili. Ale teraz už nie...

Myslím, že mi nejaký pes oblizuje nohy...

 Záchod
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
vymyslinick  11. 10. 2017 21:51
Dobré to je, ... jáj, konečne už aj ja mám nejaký normálny blog tu, na B. , akurát dopísaný ...
2 
fotka
vymyslinick  12. 10. 2017 04:10
Čítam to teraz v noci a je to ešte lepšie,
asi preto, že som tesne po prebudení,
ide z toho naozaj MRAZIVÁ atmosféra,
nemyslím fyzicky, ale metaforicky, úplne
akoby čítam Kinga alebo pozerám nejaký
ale kúúúa dobrý horor ...
Napíš svoj komentár