Objavila som jednu skvelú techniku. Paverpol. Bola som z toho doslova nadšená. Celý deň som presedela pri videách a fotkách a hned pozerala aj kurzy a stránky kde sa dá tento materiál kúpiť. Dokonca som v ten istý deň si skicovala návrhy na moje budúce výrobky. Bola som taká nadšená, že som sa o to chcela s niekým podeliť. Prvá do rany mi prišla moja matka. Avšak tá ma celkom dorazila svojimi slovami. "Načo ti to bude... A čo ja viem... Hmm..." Sklamalo ma to, lebo som čakala že ma podporí. Ale neskôr po tom k tomu dodal môj priateľ tieto slová: "Ved je to gýčové... Kto by to kupoval... Týmto sa neuživíš..." A to už naozaj zabolelo. Ved vždy ked maľujem ma podporuje a vraví, že je to "krásnučké". Tak mi prišlo, že je to asi ozaj hlúposť... Nechala som sa tak ľahko odradiť od niečoho, čo ma nadchlo ako už dávno nič iné. Zostala som sklamaná...
Moja chyba bola v tom, že som si neverila a hľadala podporu inde. A ked ju nedostaneme, bývame urazení a nahnevaní. Cítime sa ublížene. Pýtame sa samých seba, prečo ma nepodržal? Dávame svoje ublíženie a často aj z toho následný neúspech za vinu iným. Pritom si vôbec neuvedomujeme, že každý človek je odlišný. Nemôžme od iných očakávať, že budú chápať naše potreby a stáť tak za každých okolností po našom boku a slepo nás podporovať. Nemôžme od našich blízkych žiadať, aby mali rovnaké záujmy a súčasne s nami sa nadchýnali pre veci ktoré v skutočnosti nie sú pre nich vôbec atraktívne. Mali by sme chápať, že každý z nás je iný, má iné potreby a záujmy. Nemali by sme sa hnevať na niekoho len preto, že nie je ako my. Ved ani my nie sme v podobných situáciach odlišný. Taktiež nie vždy plníme očakávania druhých.
Musíme si uvedomiť, že jediná osoba ktorá nás bude chápať a za každých okolností stáť pri nás sme a budeme vždy len my sami. A nemusíme sa pri tomto poznaní vôbec cítiť osamelo. Pretože to tak vôbec nie je. A ked si to uvedomíme, budeme silný ako nikdy predtým. A už si viac nebudeme musieť pýtať ten pomyselný súhlas od iných ľudí ked im prednesieme naše nápady. Sme to my, ktorý vieme čo je pre nás najlepšie. Sme sami sebou. Sme silný. Sme odvážny plniť si sny.
Každý človek by mal nájsť sám seba a byť si najlepším priateľom.
Denník
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Ale ja spriaznenu dusu nevnimam ako niekoho rovnakeho ako ja.
To urcite nie.
Ale ako niekoho, kto CHAPE tomu co ja, aj ked moze mat iny nazor, moze byt ina povaha, ale musi VNIMAT svet ako ja.
To urcite nie.
Ale ako niekoho, kto CHAPE tomu co ja, aj ked moze mat iny nazor, moze byt ina povaha, ale musi VNIMAT svet ako ja.
3
Rozhodne úplne súhlasím s myšlienkou, že ľudia si zle vysvetľujú slovo podpora. Podpora neznamená, že niekto bude súhlasiť s každou debilinou, len aby neurazil naše egá.
Na druhej strane, niekedy je lepšie si ten pomyslený súhlas najskôr vypýtať. Aby sa nestalo, že sa rozhodneme na vlastnú päsť veľmi zle, hoci všetci okolo nás tú chybu videli vopred.
Na druhej strane, niekedy je lepšie si ten pomyslený súhlas najskôr vypýtať. Aby sa nestalo, že sa rozhodneme na vlastnú päsť veľmi zle, hoci všetci okolo nás tú chybu videli vopred.
4
@hsjklaop @nostroma dakujem
@nostroma ano, dakujem, mas pravdu co si ty predstavuješ pod pojmom podpora?
@nostroma ano, dakujem, mas pravdu co si ty predstavuješ pod pojmom podpora?
5
tak lebo nikto neciti co my. Byt sebec nie je zle. A ked si nemehlo, ale bavi ta to, nadavaju ti za to, asi treba vymenit takych ludi. Lebo nadchnes sa pre vela veci, na ktore mas talent? A mozno ho mas, len sa bojis a privelmi ti rezonuju tie hlasy, ze stracas cas, ale ver mi. Cas stratis vtedy, ked to vsetko vzdas. Nevravim, ze by si nemohla skusit sa nadchnut nad inym a mozno sa najdes neskor v inom. No musis prestat zit na cudzich snoch o tebe. Snivaj si svoj sen svojimi skutkami.
6
@padlyanjel Teda, zaskočila si ma. Nečakala som, že túto otázku niekto položí mne, ja sama som ju už položila niekoľkým ľuďom.
Inak premýšľala som nad tým, a nemám ani poňatia. Naozaj.
No samozrejme, že keď mi niekto povie- skús to, máš na to...dá sa to brať ako určitá podpora. Ale v tom prípade by som to musela vzťahovať na všetky takéto príklady. A povedzme, že stojím na vysokej budove a chystám sa skočiť. A niekto mi povie- skús to, máš na to... je to úplne rovnaký princíp, teda by sa to malo brať ako podpora. Alebo nie?
Ja neviem fakt, Sorry za zmätený, nič nehovoriaci komentár, to som len písala všetko ako mi behalo hlavou, bez nejakých úprav....
Inak premýšľala som nad tým, a nemám ani poňatia. Naozaj.
No samozrejme, že keď mi niekto povie- skús to, máš na to...dá sa to brať ako určitá podpora. Ale v tom prípade by som to musela vzťahovať na všetky takéto príklady. A povedzme, že stojím na vysokej budove a chystám sa skočiť. A niekto mi povie- skús to, máš na to... je to úplne rovnaký princíp, teda by sa to malo brať ako podpora. Alebo nie?
Ja neviem fakt, Sorry za zmätený, nič nehovoriaci komentár, to som len písala všetko ako mi behalo hlavou, bez nejakých úprav....
Napíš svoj komentár
Preeeesne, presne taketo myslienkove pochody som mal
Asi mesiac dozadu.
Aj ked ja stale verim, dufam, aj po tolkych padoch, ze moja spriaznena dusa existuje, a urobim vsetko preto, aby som ju nasiel.
To je jedina nadej, nadej je to co ma tu drzi, a nevzdam sa jej.