Bola som hlúpa, nepochopiteľná, ľahko zmanipulovateľná. Len telo bez ducha. V tom čase dohoda z diablom umožnila trpieť potichu vzlykajúc v strachu besu... Áno, jebnutá veta. Neviem to popísať. Pretože dnes som iným človekom. Mala som sen o malom myšiakovi. No zmenil sa na krokodýla.
Mala som to urobiť už vtedy. Pochopiť Charlieho. Jeho malá duša bola ako tvoja. Ale ty si bol ten, čo ho v sebe potláčal a stával sa závislým. A ja som to vtedy nechápala, hoci mi našepkával. Nie je to len o idiotovi s vysokým IQ. Sme to my.
Každopádne, v tom sne som ťa hľadala. Nie zo začiatku. Najprv sme sa stretávali. Keď si bol sám, bol si citlivý. Keď si bol so svojimi démonmi, plakala som. Nie kvôli sebe. Veď vravím, že som niekto iný... Ale vždy som cítila tú bolesť. Tvoju bolesť. Tá, ktorá mi ťa vzala a vtedy sa dostávame do bodu, keď som ťa hľadala. Áno, stále v tom sne...
Ale keď som ťa konečne našla, tvoje neduhy ťa trhali na kusy. A ja som si práve vtedy uvedomila, že ťa naozaj, skutočne, reálne milujem. (Nie len v sne).
Je to zvláštne ta ľudská láska. Roky sa ukrýva a potom z ničoho nič BUM ! A to som sa ťa nikdy nemohla ani dotknúť... Nuž!
Ale ty si sa zmenil na krokodýla a ja som skočila do vody.
Nechcem nič, nič neočakávam. Iba som chcela, aby si vedel, že či je to malý Charlie alebo veľký Gordon, že je úprimne stále v mojom srdci a že ma to teší.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár