Dnes som dostala istú správu. Žiadosť o radu. Akoby sa dalo všetko zhrnúť do jednej správy. V jednej konverzácii. Bez toho, aby ste o človeku dačo vedeli. Jediné čo momentálne mõžem, je v krátkosti vymenovať pár dôležitých aspektov života. Poradie je náhodné, ako ma čo práve napadlo. Ak napadne niečo vás, doplňte ma v komentároch.
1, Dôležité je všímať si maličkosti, nechať ich preniknúť do vašej duše a tešiť sa z nich.
Príklad: Veľmi rada si nájdem čas a pozorujem západ slnka. Iba tak, tie krásne ružovkovo fialové farby, ako sa menia mraky a putujú oblohou. Alebo keď vidím motýľa. Pozorujem ho s úsmevom a som vďačná za tieto krásne chvíle. Občas treba vypnúť, zastaviť sa, spraviť si čaj a tešiť sa z maličkostí, leb tak za to, že žijeme.
2, Ďalšia vec je prestať sa vadiť s ľudmi a miesto počúvania svojho ega stíchnuť a snažiť sa pochopiť, prečo je ten človek taký aký je a prečo robí to, čo robí. Môže sa nám nepáčiť niečo, čo robí alebo ako sa správa, ale zbytočne sa budeme bezcielne vadiť, ked nevidíme tú príčinu, prečo to robí. 99% nezhôd sú len nedorozumenia. 90% príčin správania, je strach. Ak sa prestaneme bezcielne vadiť a zistíme príčinu, vybudujeme dôveru a zmizne aj ten strach.
3, Čaro tretej rady je úžasné. Zastaviť rozbehnuté auto negativity a nahradiť ho pozitívnymi vecmi. Som slniečkar. Odmietam trpieť depresiami. Ale ako je možné zastaviť negatívne myšlienky? Ľahké to nie je, ide o predstavivosť, tréning a vytvorenie zvyku.
Predstavme si auto ktoré stojí hore na kopci. Niektorá situácia v nás vyvolá negatívne pocity. A auto sa pohne dole kopcom. Zozačiatku ide pomalšie a postupom času naberá na rýchlosti. Tak sa správa aj depresia, negativita, zozačiatku je nenápadná a postupom času na nás viac a viac dolieha až z nej nevieme von. Všetky problémy na nás spadnú. Preto je dôležitá predstava auta na kopci, keď zbadám, že sa v mojej mysli objavila negatívna myšlienka, a vidím, že sa to auto začína hýbať vpred, postavím sa pred to auto hneď na začiatku a zastavím ho. Vtedy sa to ešte dá. Poviem si STOP toto nechcem.
4, Od toho sa možno odviesť aj k tomuto výroku; "Nie som táto myseľ." Poznajú to hlavne tí, ktorí začínali meditovať. Máš mať prázdnu myseľ, ale práve naopak, myšlienky sa ti šialene premávajú v hlave. Tí, ktorí vytrvali videli, ako postupne myšlienky ustupovali až bum, ani ste si neuvedomili, a máte prázdnu myseľ. Trochu som odbočila. Ide o to, uvedomiť si, že tá myseľ, čo vám často predsúva rôzne myšlienky nie ste v skutočnosti vy. Vy ste to prázdno. A musíte spraviť krok vzad, pozrieť sa na seba a uvedomiť si, že vy máte tú moc ovládať svoju myseľ. Pretože 90% ľudí sa s ňou stotožňuje a nechá sa svojimi myšlienkami ovplyvniť.
5, Sebareflexia, sebaspoznanie. Kedysi som si spravila takú tabuľku, ked som chcela pochopiť samú seba, pozrieť sa na seba a uvidieť, čo je dobré, čo je zlé, aby som to mohla vyrovnať. Predelte si kus papiera na dve časti, jedna pre dobré a druhá pre zlé vlastnosti. A každú následne na daľšie tri stĺpce, pre najčastejšie sa vyskytujúce, denné vlastnosti. Pre stredné a nakoniec najmenej sa vyskytujúce. Nechajte si to kľudne na dlšiu dobu a priebežne môžte dopisovať. Uvidíte, kde treba ubrať a kde pridať.
6, vymenťe svoje ego za pokoru. Neviem čo k tomu dodať. Ego je skrytý strach, pokora je dôvera v život. V čom chcete žiť?
7, Neberte život tak vážne. Nestavajte sa do pozície trpiteľa. Nečakajte, že vám dačo spadne z neba. Svoj život máte v rukách len vy sami. A len vy ste zaňho aj zodpovedný. Nik iný nemôže za to, ako žijete. Vy ste boli postavení do nejakej pozície, ale vy máte v rukách to, či zostanete takto žiť, alebo niečo zmeníte. Často sa stretávam s nešťastnými ľudmi, ktorí sa sťažujú a prosia o radu, ale aj ked sa im človek snaží pomôcť nikam to nevedie. Stále zo seba robia úbožiakov, a čakajú na nejaký zázrak ale aby nemuseli oni nič pre to robiť. Takí ma vytáčajú do nepríčetna. Haló! Vzchopte sa!
8, A možno ku koncu, to čo určite patrí do môjho top rebríčku je dôvera v život? Neviem ako to presne nazvať. Všetko čo prichádza do môjho života, či je to dobré alebo zlé, príjmam bez "plakania". Bez sťažností typu "prečo práve ja, ked henten a tamten takto žijú prečo...." Prestaňte sa porovnávať s druhými. Každý jeden máme to svoje poslanie. Je zbytočné porovnávať sa s niekým iným. Som tu a viem prečo som tu a všetko čo príde prijmem pretože viem, že to tak má byť. Ak príde niečo dobré, vyhrám žreb, idem na výlet, hocičo, stalo sa to aby ma to napríklad povzbudilo. Ak príde niečo zlé, je to tu, aby ma to napr. formovalo.
Prečo si kaziť deň zbytočným naslúchaním negativity mysle, zastavte to auto včas! A tešte sa zo života. Milujte, chápte a buďte vďační.
Nie vždy to takto pekne zvládnem, priznávam. Je to beh na dlhé trate. Takže poteším aj neprajníkov.
Toto sú zhruba moje malé tajomstvá bláznivého slniečkara. A tie vaše?
Denník
Komentuj
12 komentov k blogu
1
verdamt
28. 10.októbra 2017 22:13
» nicnavzdy.blogspot.sk/2013/04/test-du...
3
s väčšinou plne súhlasím a teším sa, že to niekto dokáže vyjadriť, keď ja viem len pokrčiť ramenami a povedať že "hm ta... šak proste ži a buď rád, že si rád"
4
@deficit ta bolo by to lepšie ale nejak sa mi nechcelo premyslat nad tym.a pozerala.som film popri tom.tak len to co ma hned.napadlo som vypustila... aj ked je toho daleko viac, ale vdaka
5
Mojim zmyslom života je čo najviac ľudí dojebať, to ma napĺňa a robí šťastným
6
Az na to ze slnieckae nie je zrovna ten kto nechce trpiet depresiami a zastavuje vlnu negativity
7
ten druhý bod si napísala dobre, ale myslíš to "klasicky" všeobecne. vieš, inteligentný človek sa vadí nie preto, lebo mu to robí radosť, ale preto, lebo cíti krivdu. 99 percent su nedorozumenia, s tým súhlasím, ale vnímam pri tých nedorozumeniach istú zákernosť z jednej strany. nie každý napríklad dokáže akceptovať úspech nejakého najlepšieho kamaráta, pričom on samotný úspech v živote má. práve preto, lebo si myslí že všetko sa točí len okolo neho. napríklad. známeho som viezol v aute. potom som ho nechal v aute chvíľu, išiel som čosi kúpit. naozaj to trvalo možno 3 minuty, ked som sa vracal, o dušu spasenú sa voňavkoval mojou drahou voňavkou, stala niečo cez sto eur. ja som sa nenahneval, ale on mi závidel. vybadal, že som ho "vymákol". ako som povaha, ktorý nerobí nikomu zle, nemám na to bunky, neriešim nejaké drobné hádky a podobne, ale jemu to nedalo spávať, že mám niečo také, čo on nemá. obyčajne udalosti naberú rýchly spád. prestane s tebou komunikovať. lebo je drbnutý preto. lebo sú ľudia, ktorým proste sa nedá veriť. jeho keby som nechal 5 minut kdesi, tak by mi vydrancoval všetko čo sa dá. povahy sú rozne. nedá sa s tým nič robiť. píšeš. vymenťe svoje ego za pokoru. lenže vieš, problém je, že tí, ktorým je tvoj blog, ináč dobrý, palec hore, adresovaný, tú až na výnimky nie sú.... proste si to neprečítajú. dalej ked ich nema kto usmerniť. takéto typy, ako píšem sú individua, ktorí sú napríklad jedináčikovia, a všetko dostali čo chceli. čo sa maju nadpriemerne dobre. ale ked príde jeden nezdar, najradšej by všetkých naokolo pozabíjali. taká je realita týchto ľudí. nejaká sebareflexia, priznanie, nejaké zamyslenie sa nad sebou... hm... to by som azda veľa chcel, a poznám takých. vieš mnohí inteligentní ľudia nemajú moc priateľov. je to paradox, ale je to tak. človek, ktorý chce žiť čestne, spravodlivo, vie prijímať, ale je už naučený aj dávať, oveľa ľahšie prijme aj nespravodlivosť, ako ktosi, komu je všetko ponúknuté na tácke, a nemusel nikdy nič riešiť. asi tak
8
@vreskot000
Chápem ťa, ale práve tento blog je adresovaný každému jednomu človekovi, bez ohľadu na to, či aktuálne niečo rieši alebo nie... Druhá vec je, že už minimum ľudí je schopných prijať to a porozumieť tomu, či aspoň sa o to pokúsiť.
Toho kamaráta čo opisuješ, hej. Závisť je nepríjemná choroba mysle. A myseľ treba vedieť ovládať, nie byť ňou ovládaný, čo tiež málokto vie. Už sa mi stalo, že ma nahnevalo ak si niekto vzal niečo moje bez dovolenia, alebo použil. Ale koniec koncov je to len obyčajná materiálna vec. A ten nepríjemný pocit ktorý v sebe máme je tiež úplne zbytočný. Ked sa na celú situáciu pozrieš s odstupom pozorovateľa, čo vidíš?
Pozri, ľudia sú rôzni na rôznych úrovniach, niekto sa jednoducho nedokáže oslobodiť od tej svojej chorej mysle ani keby nad ním niekto vkuse stál a dohováral mu, niekto si ani neuvedomuje, že to nie je vporiadku. Že môže žiť inak. Alebo závidí a je zlomyseľný pretože nedokáže spraviť krok vpred. Pretože žije v mylnej predstave, že mu tento stav vyhovuje. Nedá sa prehovoriť ku každému. Niekto k tomu musí prejsť ešte hodný kus cesty. Ale to je vporiadku. Je vporiadku ak sú aj takí ľudia, sú na svojej ceste vývoja. Na nás je tu byť, chápať ich v ich nedokonalosti a ukázať im cestu. (Som sa teraz trochu pozastavila ze hovorim ako nejaky krestan v kostole ktory laka svoje ovecky )
Ale vpodstate ide o to, že nech príde k tebe hocijaký zlomyselný človek, dôležité je nenechať sa ním strhnúť. Pozriem sa naňho z pozície pozorovateľa, je taký, lebo ho dačo trápi a takto si to ventiluje. Má zmysel hrať túto hru? Budem sa s ním vadiť, ublíži to obom. Pousmej sa nad tým. Závidí ti? Tak buď vďačný že sa máš tak dobre! Použil tvoju vôňu? Pousmej sa, asi sa mu páči a chcel ju vyskúšať. Ved je to len vôňa.
Chápem ťa, ale práve tento blog je adresovaný každému jednomu človekovi, bez ohľadu na to, či aktuálne niečo rieši alebo nie... Druhá vec je, že už minimum ľudí je schopných prijať to a porozumieť tomu, či aspoň sa o to pokúsiť.
Toho kamaráta čo opisuješ, hej. Závisť je nepríjemná choroba mysle. A myseľ treba vedieť ovládať, nie byť ňou ovládaný, čo tiež málokto vie. Už sa mi stalo, že ma nahnevalo ak si niekto vzal niečo moje bez dovolenia, alebo použil. Ale koniec koncov je to len obyčajná materiálna vec. A ten nepríjemný pocit ktorý v sebe máme je tiež úplne zbytočný. Ked sa na celú situáciu pozrieš s odstupom pozorovateľa, čo vidíš?
Pozri, ľudia sú rôzni na rôznych úrovniach, niekto sa jednoducho nedokáže oslobodiť od tej svojej chorej mysle ani keby nad ním niekto vkuse stál a dohováral mu, niekto si ani neuvedomuje, že to nie je vporiadku. Že môže žiť inak. Alebo závidí a je zlomyseľný pretože nedokáže spraviť krok vpred. Pretože žije v mylnej predstave, že mu tento stav vyhovuje. Nedá sa prehovoriť ku každému. Niekto k tomu musí prejsť ešte hodný kus cesty. Ale to je vporiadku. Je vporiadku ak sú aj takí ľudia, sú na svojej ceste vývoja. Na nás je tu byť, chápať ich v ich nedokonalosti a ukázať im cestu. (Som sa teraz trochu pozastavila ze hovorim ako nejaky krestan v kostole ktory laka svoje ovecky )
Ale vpodstate ide o to, že nech príde k tebe hocijaký zlomyselný človek, dôležité je nenechať sa ním strhnúť. Pozriem sa naňho z pozície pozorovateľa, je taký, lebo ho dačo trápi a takto si to ventiluje. Má zmysel hrať túto hru? Budem sa s ním vadiť, ublíži to obom. Pousmej sa nad tým. Závidí ti? Tak buď vďačný že sa máš tak dobre! Použil tvoju vôňu? Pousmej sa, asi sa mu páči a chcel ju vyskúšať. Ved je to len vôňa.
10
@vreskot000 Ešte hore píšeš o krivde, to nie je ok. Jednak ak cítiš krivdu, že si niekde kde nemáš byť, že ti niekto niečo spravil, krivda je blbosť. Úplný bulshit!! Pretože každý je sám.zodpovedný za svoj život. Nie niekto iný. Môžem cítiť krivdu, ale v konečnom dôsledku som ja zodpovedná za svoj život a nikto iný. Zároveň ak sa v hocijakom konflikte vieš stopnúť a postaviť do pozície pozorovateľa, tak tam na nejaké pocity nie je miesto. Ako rozprávač v príbehu. Díva sa na situáciu s nadhľadom, nemá v tom emócie.
Aj keby k tebe prišiel niekto a začal na teba vrieskať bez zjavnej príčiny, čo spravíš? 99% ľudí sa naštve a začne mu to oplácať. Je tak ľahké šíriť negatívnu energiu. Alebo sa môžeš sám seba spýtať, prečo je taký, niečo ho muselo rozrušiť, ale nechám sa aj ja ním rozrušiť? Chcem to? A miesto toho môžeš dotyčného konfrontovať, hej, čo sa deje. Máš nejaký problém? Tam je to pochopenie. Aj ovládnutie svojej mysle, aj zavrhnutie ega.
Aj keby k tebe prišiel niekto a začal na teba vrieskať bez zjavnej príčiny, čo spravíš? 99% ľudí sa naštve a začne mu to oplácať. Je tak ľahké šíriť negatívnu energiu. Alebo sa môžeš sám seba spýtať, prečo je taký, niečo ho muselo rozrušiť, ale nechám sa aj ja ním rozrušiť? Chcem to? A miesto toho môžeš dotyčného konfrontovať, hej, čo sa deje. Máš nejaký problém? Tam je to pochopenie. Aj ovládnutie svojej mysle, aj zavrhnutie ega.
Napíš svoj komentár