„Hlúposť je choroba ducha.“

Poznáme to snáď všetci. Hlupáci ktorí sú na každom rohu a ich životy sa bohužiaľ pretínajú s tými našimi. Nie je to ale na škodu, pretože z hlúposti druhých sa môžeme poučiť a vyvarovať sa chybám.

Najväčšia hlúposť je tá, ktorá sa nedá liečiť. Poznám ľudí, ktorí sú takí hlúpi, že aj keď spravia chybu tak sa ju nepokúsia napraviť. A pokiaľ sa daná situácia opakuje spravia danú chybu znova. Koľko krát im budete vysvetľovať, že konajú zle toľko krát sa budete cítiť ako hlupák vy sami. Nemá zmysel sa nad hlupákmi pozastavovať a lepšie je ich pozorovať a spraviť si na ľudskú hlúposť vlastný a zdravý názor.

„Rozum musí každý nadobudnúť, hlúposť sa šíri sama.“

Možno, že sme hlúpi všetci a to čo pokladáme za hlúposť je vlastne múdrosť. Ale ako to zistiť? Je to jednoduché ... skúste byť na jeden deň hlupákom a vaše okolie vám to dá pocítiť. Budete ako piate kolo u voza, pretože človek trpiaci hlúposťou je neužitočný a hlavne ak mu nie je pomoci tak aj nepotrebný. Z času na čas ale na sebe pozorujem hlúposť. Viem že konám zle ale aj tak v tom pokračujem dokiaľ nenarazím. Som teda hlupák? Možno ním som a teda čítate článok od hlupáka určený pre hlupákov ale ak nie som tak čítate článok človeka, tvora chybného, ktorý sa vám snaží ukázať, že mýliť sa je ľudské. Lenže tak ako je mýliť sa ľudské je ľudská hlúposť neakceptovateľná.

„Rozum musí každý nadobudnúť, hlúposť sa šíri sama.“

 Pseudoblog

0 2 0 0 1

Komentuj

Komenty k blogu