Po čase ma samota omrzela a chcel som byť ako ostatní ale pretvárka a hranie sa na niekoho kým som nebol mi nebola zrovna príjemná. Tým pádom som sa vrátil tam kde som bol aj predtým - ku samote.
Lenže život samotára nemusí byť zlý alebo nepríjemný ak sa samotár cíti spokojný byť sám. Extroverti to nikdy nepochopia a z vlastnej skúsenosti viem, že budú mať snahu vás socializovať čo nie je vôbec príjemné pokiaľ sa medzi ľuďmi cítite nepríjemne.
Párty, oslavy, rodinné stretnutia a prechádzky s kamarátmi sú veci, ktoré samotára nenapĺňajú a ako samotár tvrdím aj veľmi vyčerpávajú. Tak ako extrovert potrebuje davy ľudí aby si "dobil" baterky tak introvert (samotár) potrebuje svoj pokoj a myšlienky na "dobíjanie".
Dobrá kniha, film alebo len počúvanie hudby dá samotárovi väčšinou viac ako stretnutia s ľuďmi.
A že je samotár nevrlý? To vôbec nemusí byť pravda, ibaže samotár o vašu spoločnosť nežiada a pokiaľ mu chcete narušiť jeho priestor čo i len na chvíľu bez toho aby ste na to šli pomaly tak vás jednoducho pošle do .... preč.
Niekto je samotár a niekto je rád milovaný davmi ......... jednoducho povedané Life is Strange.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
primitiv
25. 4.apríla 2017 18:19
dobrá hra, veľmi sa mi páčila.
3
Neviem či uzatvárať sa je úplne najlepšie riešenie. Rozlišujem medzi "introvert a melancholik" na jednej strane a "samotár" na strane druhej.
Každý typ povahy má svoje klady a zápory. Keby bol niekto norma, možno by bola na svete nuda. No snaha negatíva potlačiť a pozitíva využiť je zrejme lepšia cesta ako uzatvárať sa do samoty. Aj introvert/melancholik môže ísť do spoločnosti bez toho že by tam musel byť hviezdou. Môže byť dokonca vynikajúcim spoločníkom, ktorý vie aktívne počúvať, má empatiu, vie sa vcítiť, pomôcť, zachrániť situáciu, a podobne. Mám rád melancholikov a introvertov, no ak je niekto samotár, mal by s tým niečo robiť. Ľahšie to majú veriaci, ktorí majú možnosť kresťanského spoločenstva, ktoré býva zamerané hodnotovo. Citová plochosť je síce dnes v móde - ale citlivý človek prežíva život plnšie.
Každý typ povahy má svoje klady a zápory. Keby bol niekto norma, možno by bola na svete nuda. No snaha negatíva potlačiť a pozitíva využiť je zrejme lepšia cesta ako uzatvárať sa do samoty. Aj introvert/melancholik môže ísť do spoločnosti bez toho že by tam musel byť hviezdou. Môže byť dokonca vynikajúcim spoločníkom, ktorý vie aktívne počúvať, má empatiu, vie sa vcítiť, pomôcť, zachrániť situáciu, a podobne. Mám rád melancholikov a introvertov, no ak je niekto samotár, mal by s tým niečo robiť. Ľahšie to majú veriaci, ktorí majú možnosť kresťanského spoločenstva, ktoré býva zamerané hodnotovo. Citová plochosť je síce dnes v móde - ale citlivý človek prežíva život plnšie.
Napíš svoj komentár