Prešli 3 roky od vtedy, ako som vyletela z rodného hniezda a uvedomila si, čo pre mňa znamenáte. Ako by to bolo včera, čo som sa s vami lúčila s frázou „Dovidenia a pekný deň!“ Bolo to pri odchode na internát.
Ale čo je pekný deň? Ako sa to vezme. Môže byť vydarený, slnečný ale takisto aj neúspešný. Nech je akýkoľvek, je dôležité, aby sme nikdy neboli sami, ale s niekým s kým sa môžeme kedykoľvek podeliť o úspech, radosť ale aj smútok. Chcem sa vám touto cestou poďakovať za to, že ste od tej chvíle ako som zazrela svetlo života zdieľali moje pocity a sprevádzali ma životom aj v tých najťažších chvíľach.
Pamätáte sa na to, ako ste ma niesli prvýkrát do škôlky? Silno som vás držala za ruku a nechcela som vás pustiť. Pamätáte sa na to, ako som prvýkrát prekročila prah školy? Boli ste tam so mnou. Pamätáte sa na to, ako ste mi radili pri výbere strednej školy? Bez vás, drahí rodičia, by som sa nedostala tam, kde som. Toto je len pár záchytných okamihov v mojom, vo vašom, teda v našom živote, ktoré sme spoločne prežili.
Za všetko čo ste pre mňa doteraz urobili a čo pre mňa robíte každým pribúdajúcim dňom sa vám chcem veľmi poďakovať. Dnes spravím veľký krok bez vašej pomoci, krok do sveta dospelých. Áno som naozaj dospelá, ale viem, že vy tomu aj tak stále nebudete veriť, že už nie som to vaše malé dievčatko v okuliaroch. Pokúšam sa vám dávať pocit, že ku mne patríte, že sa na vás teším vždy, keď nie som s vami.
Ľúbim vás a chcem vám každý deň, ako i v tento krásny večer povedať veľké ďakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
12. 2.febuára 2015 16:12
krasny blog, preqapilo ma, ze mal len take priemerne hodnotenie je super, ze vychadzas s rodicmi, najma ked vidim vo svojom zivote coraz viac dysfunkcnych familii, ktore pripominaju skor bojisko
Napíš svoj komentár