V jeden prekrásny deň sa moja mama dostavila do Trenčianskej pôrodnice. Bola veľmi šťastná že príde na svet jej krástne dieťa, a aj všetci z rodiny sa moc tešili.Moja mama mala strašný pocit, keď sa otvoril do korán oblok a začalo pršať, a v ten moment som sa narodila ja. Bolo to dňa 10. 7. 1989. Keďže moja mama nemal premňa vybraté meno, poprosila lekára aby jej pomohol. jemu sa strašne páčilo meno Marika, po lekárovej dcére. A mojej mame sa tiež veľmi páčilo. keď si ma moja mama vzala jemne do náručia krásne sa namňa usmievala. No dlho smiech netrval, keď jej lekári oznámili že mi dávajú 2 týždne života. Robila všetko preto, aby tomu zabránila. Aj sa jej to podarilo. Keď tak čas rýchlo plynul a ja som bola už o trochu väčšia, ma moja mama naučila prvé krôčky. Postupne ma naučila rozprávať a správne jesť. Ako prvé slovo som povedala meno ,,mama". To je najdôležitejšie slovo v mojom živote. Keď som dovŕšila tretí rok, ma moja mama zapísala do škôlky. Vôbec som tam neplakala a všetci ma tam mali veľmi radi. Našla som si tam veľa kamarátov, a neskôr zamnou do škôlky prišla aj mladšia sestra. Nechcela sa odomňa vôbec odtrhnúť. Tie tri roky ubehli strašne rýchlo a ja som začala chodiť do prvej triedy. Na prvý deň v škole som sa veľmi tešila. keď som si prvý krát nasadila školskú tašku na chrbát cítila som sa tak dôležito a pritom som nevedela čo ma ešte čaká. Po pár dňoch prišli namňa zlé časy, keď som sa musela naučiť čítať, písať a počítať. V škole mi to celkom dobre išlo, ale musela som si uvedomiť že musím byť zodpovedná. Po dlhom čase som sa ocitla v deviatom ročníku, a ja som si musela vybrať strednú školu takú aby ma bavila a zaujala. Uvedomila som si, že mojich spolužiakov nebudem vidieť tak často. Boli sme veľmi dobrý kolektív a mne sa odtiaľ nechcelo odýsť. Ale musela som. Po čase som sa rozhodla, že pôjdem na strené odborné učilište do Trenčína, nakoľko ma zaujal odbor technicko-administratívny pracovník. V tejto škole som si veľmi rýchlo zvykla, nakoľko tu mám úžastných priateľov, a aj učitelia sú dobrý, hlavne preto, lebo nás chcú niečo naučiť. Ale za toto všetko vďačím svojej úžastnej mame. A preto ju tak veľmi ľúbim, a ďakujem jej za život. Aj ke´d slovíčko ,,ďakujem" je málo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
