A je tu znovu sobotňajši večer, každý zasadol do krčmy a debatu sa zvíjali do rôznych smerov. Každý plní očakávaní pozoroval dvere kedy kto vojde. Až nakoniec prehlásenie mojej sestrišky, že sa ide niekam inam. Zo srandy na diskotéku . S dobrou náladou sa niektorí postavili a odišli, iní, ktorým odchádzal posledný autobus sa rozutekali na zastávku.
Zostalo málo tých, ktorý sa rozhodli ísť vážne na "disco". Už pri vchode bolo každému jasné, že toto dobre neskončí. Pri každom stole ľudia v podnapitom stave, a samozrejme nazi. Veď nevadí len sa usaďme a čo? sedíme tu aj to je zakázané? - slová, ktorá radšej ani netrebalo vysloviť. netrvalo dlho a hádky sa začali. potom sa strhla nezmyselná bitka, ako 5t skočili na kamaráta. jasné, že proti 5tim nemal šancu len sám. no a bombónik večera... po ceste domov sa traja len tak rozhodli ísť za mojou sestriškou a kamoškou, že trochu ich prečapeme ne? ... tak ako si tak išli dobehli ich a moja sestriška skončila s hlavou na obrubníku a tá druhá z nenormálnym hučaním v hlave. a kto za to može? no to zostane normálne, že záhadou pretože bol tam jeden jediný človek a to sestrin hlop. a ten bol zaslepený žiarlivosťou, lebo vďaka nej nedopadol ten kamarát až tak zle ako by mohol dopadnúť.
týmto blogom nesmerujem nikam do extrémov, ale len tak sa zamyslieť nad tým, či sú vôbec tí ľudia normálni? ísť za 2ma holkami, ktoré zostanú samé? zmlátiť chlapika, ktorý je zjavne sám a široko-ďaleko sa zaňho nikto iný nepostaví len jedna holka? majú zmysel vôbec pre spravodlivosť? ... nie! aspoň tí, ktorí sú neustále v mojej blízkosti.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár