Predstavujem si, ako padáš k zemi, a s tvojho tela vydychuješ aj posledný nádych...Prečo? pretože vždy večer keď na nás šla únava som počúvala tvoj dych, ktorý sa každou minútou spravidelňoval. A dodával mi pocit istoty a bezpečia.
Predstavujem si, ako sa v tvojich očiach vytráca aj posledná iskierka života, tvoje oči vždy žiarili prekvapivou chuťou do života, láskou, nádejou...Prečo? Vydržala som aj hodiny len tak pozerať do tvojich očí a bola som najšťastnejšou osobou na svete.
Predstavujem si, ako úsmev na tvojich perách mizne, a tvoje ústa nadobúdajú strnulý výraz...Prečo? pretože si mal najkrajší úsmev zo všetkých, ktorých som tam videla.
Predstavujem si a rozmýšľam prečo si sa z minúty na minútu zmenil na ohavnú beštiu...prečo? pretože som ti verila ako žiadnemu predtým.
Predstavujem si, aké to bolo predtým krásne a dokonalé...prečo? lebo to všetko zostalo už len v chvíľach pre ktoré ja žijem.
Rozmýšľam nad tým, že prečo som nechala plápolať v sebe ohník nádeje a dúfala, tak hlúpo a naivne, že si iný ako ostatný.
Predstavujem si, aké by to bolo keby som ti nepoložila tú poslednú otázku...prečo? pretože odpoveď mi doslova pristrihla krídelká a ja som sa nemo prizerala ako každým dňom upadám hlbšie a hlbšie na dno nekonečne tmavej jamy.
Predstavujem si, že si práve umrel...prečo? pretože sa toho bojím.
Predstavujem si ako si zo dňa na deň onemel...prečo? aby som ťa už nikdy viac nepočula a nebála sa toho, že mi zavoláš, alebo, že ťa stretnem na ulici.
Predstavujem si, že si práve zomrel pod kolesami auta a tvoje bezvládne telo len preletí ponad neho, a už v živote sa s tebou nemôžem stretnúť a ani rozprávať...prečo? pretože som ťa milovala...a milujem ...a ty si ma vždy len klamal.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
simonkaaaa
11. 3.marca 2008 21:43
užas...viac nemám slof...fakt pecka
Napíš svoj komentár