Po neuveriteľne dlhom tichom stalkovaní vašich príspevkov, blogov, časáku, básní a príbehov, ktoré ma mimochodom vedeli veľakrát náramne potešiť, a aj veľmi dlhej odmlke všeobecne od Birdzu som sa aj ja dnes odvážila niečo pridať. Ja vám toho o láske veľa nenafňukám ani nezamachrujem, filmy viem iba pozerať nie recenzovať, fotiek mám poskromne ale môžem vám napísať niečo o svojej práci, povolaní a poslaní.
Aktuálne pracujem s deťmi v predškolskom veku, študujem pedagogiku a veľkou ambíciou do budúcna je špeciálna pedagogika. Ak mám pravdu povedať nečudujem sa ľuďom, ktorí hovoria „pracovať s malými deťmi je ľahké“. Ja som si to myslela tiež. Do istej chvíle kým som sa cez celú tú teóriu nedostala k praxi. Zistila som úžasné veci. A to že deti sú dar. Ja viem, to hovorí každý, ale koľkí to hovoria a neuvedomujú si aká je to pravda. Byť peagógom znamenalo vo svojom živote prijať jednu obrovkú zodpovednosť práve za tento dar. A tá obrovská zodpovednosť spočíva v jednom...
Deti sú tým najcennejším, najdrahším, najvzácnejším čo môže rodič a nie len on, ale aj spoločnosť, mať... Gram zlata stojí 30 eur, gram pervitínu stojí 100 eur, nové auto s 300 koňmi a 3,6 litrovým motorom 30 tisíc. Ale dieťa je neoceniteľné... Pre rodiča je to obrovský dar, ktorý milujú a pre spoločnosť je to budúcnosť, ktorú môžeme vytvoriť pre nás aj naše a aj ich deti tým, že tie deti vychováme. Dieťa je najväčšou „špongiou“ práve v predškolskom až mladšom školskom veku, po puberte sa jeho vývin ustáľuje. A my pedagógovia máme obrovskú zodpovednosť na ich výchove... Veď koľkokrát sme s tými deťmi častejšie ako rodičia a verte alebo nie, tí rodičia nám niekedy volajú aj o desiatej večer, pretože nevedia čo s deťmi a náplňou práce akéhokoľvek pedagóga je aj pedagogické poradenstvo. Preto hovorím nie len o povolaní a práci ale aj o poslaní. Lebo pre nič iné než pre poslanie sa táto práca robiť nedá a už vôbec nie pre peniaze či vlastnú heroickosť alebo úctu či bohvieakú ambicióznosť. Každý dobrý pedagóg si uvedomuje, že on je tu pre deti, nie deti preňho. Bohužiaľ práca s malou plácou, preto aj taká obrovská zatrpnutosť mnohých učiteľov. Ja ich chápem.
Napriek tomu, že toto nie je medzi mladými obľúbená téma a Birdz je práve ústredňou mladých ľudí ako som aj ja. Ale pevne dúfam, že aspoň zopár z vás si prečíta tieto riadky, či už zo súhlasným alebo nesúhlasným pocitom, že im to možno niečo málo dá.
Každopádne prajem príjemný večer, ľúbte sa množte sa.
Úvaha
Komentuj
10 komentov k blogu
2
Moj brat je specialny pedagog. Pracuje vo dne i v noci.
Prave ho prepustili z nemocnice.
Prave ho prepustili z nemocnice.
4
@cos45 držím mu tlapky aby bol v poriadku a zvládol to je to krásna práca ale neuveriteľne psychicky a fyzicky namáhavá.. ale o tom niekedy nabudúce
6
Dá sa to aj bez toho. Ale nie dobre.
Celú pracovnú dobu ponižuješ deti a obviňuješ ich zo svojho dosraného života.
S nejednou takou učiteľkou som sa stretol
Celú pracovnú dobu ponižuješ deti a obviňuješ ich zo svojho dosraného života.
S nejednou takou učiteľkou som sa stretol
7
Aj o tom som sa tam zmienila plne si tento problém uvedomujem
8
perfiš držím palce a za to že prácu máš za povolanie a dokonca za poslanie ti dávam milá idealistka 10/10
10
Tie ideály sú super, nech vydržia, aj moja mama je riaditeľka MŠ!
Napíš svoj komentár
To môže byť úžasne napĺňajúce povolanie, len na to človek musí byť určitý typ.
Jedine takí učitelia sú dobrí, ktorých to skutočne baví.
Dúfam, že tebe to dlho vydrží