Celá história ľudstva je vliata do našich žíl. Je červená, ako krv, ktorá nami koluje. Táto škrupinka, ilúzia civilizácie je len malá loďká plávajúca na oceáne krvi. Oceán, ktorý zaplavil všetky raje a všetky peklá, ktoré kedy človek objavil... živí naše orgány... naše sny... Je palivom smrti všetkych blížnych, ktorých masakrujeme pre fatamorgánu cieľa. Krv nás oblieva z vnútra. Nieje potrebné, aby sme ju mali na rukách. Sme vrahovia. Každý muž, každá žena a každé dieťa chodiace po tejto planéte prekliatej životom. Sme vrahovia a nemôžeme prestať vraždiť, aby sme neprestali existovať. Občas sa kotol krvi preleje. V štáte, v meste, v človeku... Preleje sa a človek manifestuje to, čo mu káže každá jedna bunka od špiku kostí po mŕtve bunky vlasov... Neuróny kážu udrieť... zožrať... vylúčiť. Premeniť na nádheru.
Tak ma mrzí, že som...
Plnili sme rozkazy...
Nemohol som inak...
Musela som...
Bolo to potrebné...
Je to svätá povinnosť...
Zavládne mier...
Nenávidím ťa!
Milujem ťa!
Sme vrahovia. Krv je na nás prilepená z vonku i z vnútra. Svoje miesto v histórii si vykúpili naši predkovia krvou. A keď ju prestaneme prelievať, budeme preliati... Lebo krv, čo dlho nevrie, alebo sa nevyleje skysne...
A pán Modrý neudržal vinu za vraždu manželky. Obesil sa na kľučke.
Ráno zaklial dozorca...
"Kurva, kto má vypisovať toľko papierov?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
26. 9.sept. 2011 11:46
ufff pri tolkom pouzivani slovicka "krv" mi az strach nahanas (ach)
Napíš svoj komentár