v odmerkách už nezostalo na bozky
prst cez pery, dych jemný tichý
viečka čierne zababrané od vosku
Skúša kroky veľmi pomaličky
kým spia, kým sa nezobudia
skúsi sa porozkladať na poličky
a po špičkách do zabudnutia
V tej knihe listoval príliš rýchlo
kým neopadali mu všetky listy
do ústí síce zdrhnúť stihol
špinu však zo stránok doteraz čistí
Zívala v tej hnusnej samote opadancov
opretá preklate krásna a lahodná
na zemi zoznam desiatich zapletených
jeho ruky vedia ako chutila
Už toho veľa nenahovoria okovy
vystáté chodníky a priesvitné múry
spomienky ostré ako papierové ohorky
kým spia, potichu trhá, potichu zúri
Ešte stokrát opadajú mu listy
aj tak nebudú stránky ako pred tým
nenapadne sneh už taký istý
a ráno zostane naďalej studeným
naďalej hmlistým
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ronny
13. 5.mája 2009 14:22
Napíš svoj komentár