Nebo poskladané z jesenných listov farby len tak ponechané vetru zúfaš si že chcel by si byť s ňou no mosty do minulosti už rednú Letokruhy len tak pohádzané na rukách im leží žiaľ a v nádobách popol anjel čo kedysi ešte lietal Kvety pohádzané na dlážke o nich netreba písať viac v kaluži krvi dôvera nič zvláštne naboso preplávam na mesiac Odtiaľ snáď zbadám listy jesenné možnože aj v iných farbách raz aj tak príde brieždenie len zostať dovtedy na nohách Po dlhom čase zase raz ... enjoy Blog 2 0 0 0 0 Komentuj
predsa len este raz