"Netrieskaj tým, nie je to na to stavané," vylúdila vyčítavým tónom moja
milovaná polovička, ktorá je mimo iného zástancom teórie, že všetko sa aj tak raz vstrebe.
"Malo by byť," odvrkol som a šiel si na balkón zapáliť s blaženým pocitom, že ju vytrestám aspoň tak, že si všetky tie nákupy vyloží sama.
Zase sme raz spolu prežili nádherný deň plný nákupov, spoločného stresu a nervozity. Chvíľu som tam len tak sedel, poťahoval jeden rakovinotvorný šluk za druhým a sledoval ako pendluje po byte a tým, že si ma nevšíma, jasne dáva najavo schému pridelenia lôžok na dnešnú noc. Bolo to niečo v zmysle: Vykladám koreničky, načahujem sa po poličkách ako taká piča a aby si vedel, jeden z nás dnes spí na pohovke, ale ja to nebudem.
Keď som špakom naháňal v popolníku posledné iskričky zahasenej cigarety, ona už mala všeko vyložené, zoradené podľa abecedy a vysielala do ovzdušia toľko neverbálnych signálov a negatívnej energie, že každého adepta na veštecké médium v okolí dvoch kilometrov istotne rozbolela hlava. S kľudom hladnej africkej šelmi si divoko pilníkovala nechty a naďalej si ma nevšimala. Nevšímala si ma, keď som cestou do kúpelne nechal šaty pohádzané po zemi, nevšímala si ma, keď som zo sprchy nechal na dlážke mokré šľapaje, nevšímala a napriek tomu jej trhalo sánkou, ako sa premáhala vo svojom nevšímavom proteste.
Podľa mňa by všetky veci mali byť stavané tak, aby sa s nimi dalo trieskať. Ja som mohol tresnúť nákupmi bez jej dusno vyostrovacej poznámky a ona si nemusela vypilníkovať nechty do ktvi, ako si nevšímala moju snahu narobiť čo najväčši bordel so zámerom vyprovokovať ju. Mohla by rovno povedať: Dnes spíš na pohovke, aby som v tom mal jasno alebo otrieskať o zem niečo stavané na ventiláciu hnevu.
Ak raz nejaký aktivista bude chcieť znížit počet prípadov domáceho násilia, určite mu navrhnem výrobu ventilačných domácich potrieb. Keby to niekoho napadlo už skôr, nemusel som ja akože nedbalo pobehovať po byte a ona mohla mať pekné nechty.
Nádhera tej celej situácie spočívala v tom, že mne už ráno bolo jasné, ako to dopadne. Bolo mi to jasné, keď som rozlepil oči po nedospanej opici a ona už mala spísaný zoznam všetkých tých vecí, ktoré sú pre život nevyhnutné a MY ich urýchlene v sobotu o siednej ráno musíme ísť kúpiť. Tak napríklad :
- zubná kefka so špeciálnymi štetinkami, aby sa dostala do všetkých medzier,
- mekeup, rúž, pleťová voda a očná maskara,
- ďaľšie zrkadlo do kúpeľne (som zvedavý, kto ho bude montovať),
- darček pre kamarátku číslo jeden, dva, tri, päť a šesť (lebo so štvorkou je pohádaná);
Úplne na konci bola červenou fixkou a troma výkričníkmi zvýraznená položka: Gps čip pod kožu, aby som vedela, kde sa ten panchart po nociach vláči.
"Drahá ale mi nemáme psa," zaartikuloval som pokiaľ mi to moja alkoholom zriadená krv v mozgu dovolovala. Svojim maxiprívetivým výrazom tváre potvrdila moje obavy.
"Ideš si kúpiť psa?" spýtal som sa, civiac na ten sprostosťami presiaknutý papier.
"Nie ty kretén, to tebe. A dám ti ho voperavať rovno do zadku."
Môj výraz tváre bol v tom momente zrejme niečo medzi nevynnosťou ala Mahátma Gandhí a prívetivosťou Matky Terezy. Nepomohlo.
"Ty už naozaj nie si mormálny," vzdychla si."Priprav sa, ideme do mesta."
"Drahá ale ja som pil," povedal som, len tak mimochodom, ale ani táto poznámka nepadla na úrodnú pôdu. Práve naopak, úplne sa vyhla účinku a ešte akcelerovala opačným smerom.
"No a?"
"Nemá kto šoférovať," vysvetlil som jej, aj napriek tomu, že od blondíny z otrepaných vtipov má ďaleko. Vzal som z chladničky mlieko a napil sa.
"Ja budem šoférovať," povedala, akoby mi práve oznámila, že Zem je guľatá.
Nemusím ani hovoriť, ako efektne pristál na chladničke zostatok mlieka, ktorý sa nestihol zošuchnúť z mojich úst do tráviaceho traktu. Kášľal som, až mi z toho ešte väčšmi zabiehalo a skôr ako som sa stihol spamätať a ovaliť ju niečím ťažkým oznámila, že počká dole a vybehla z dverí. Z útrop panelákového schodiska sa ozvalo niečo v zmysle: Máš päť minút, a ja som pochopil, že dnešný deň bude ako sánkovačka na strúhadle.
Ospravedlňujem sa za chyby som roztržitý ...
enjoy
Pxx
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
flaska
19. 7.júla 2008 15:48
Hmm a to bola nasrata za to ze si sa opil ?ci vlastne preco bola taka ?
Napíš svoj komentár