prikrývať sa dekami nedosiahnuteľnosti,
podávaš mi ruky, ktoré aj tak nevidím,
nemám šancu zadné dvere necítim.
Skúšal som to bielym práškom,
prepudrovať nos,
nájsť aspoň ilúzie, márne stopy
o nás, snoch a dňoch.
Tých, čo ťa nebudili,
driemali spolu s nami,
písali príbehy o nešťastí,
ostrým nožom do našich tiel.
Tak povedz, že smiem,
len raz a potom ešte.
Nájsť zopár odpovedí,
keď aj slizkých,
veď krutá pravda nestudení
v bielom prášku na pečenie snov.
Ak dokážeš povedať mi,
teraz choď a teraz stoj.
Ale to už nebol by som ja,
to už nebola by cesta
do pekla a do raja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár