Pozerá sa cez polozahmlené sklo s klesnutým pohľadom.
Stojím na druhej strane cesty a toto ma byt posledný krát čo ju vidím.
v hlave mi prebieha tisíc myšlienok. Stále je to ako zo sna, všetko. Nemalo sa to tak stať.
Prichádzam k autu bližšie, pozerám sa na ňu a zas má jednu ruku na ústach a snaží sa zakryť mimiku.-svojou utrasenou rukou sa jemne dotknem skla.
"tak blízko a predsa tak ďaleko"
Obidvaja sme v ten moment vedeli že to takto skončiť nemalo. Už je ale neskoro karty sú rozdané niet cesty S5.
Prajem si aby vystúpila, objala ma a povedala že zdrhnime spolu niekam. Utečme, preč ďaleko od všetkého.
Veľmi pomaly sa chcem dotknúť kľučky otvoriť dvere, auto je však zamknuté pozdvihne pohľad na mňa a odchádza.
bojím sa o ňu, čo sňou bude, cítil som z nej že stým nieje vyrovnaná, našla si rýchlo náhradu a zo všetkými jej postojmi vynútenými reakciami a sarkazmom len niečo maskuje. Nespoznával som ju no zároveň som cítil že taká byt nechce,
Mám to do domov len 100 krokov, bolo to najdlhších 100 krokov v mojom živote.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár