Samozrejme, že neviem, čo bude v budúcnosti. Možno sa to všetko nejak zvrtne, alebo nám príde niečo do cesty. Možno sa budeme musieť rozlúčiť, alebo zistím, že nie si pre mňa to pravé. Možno ťa to omrzí, alebo mňa skôr. Ale aj tak sú to všetko len cudzie cudzie skúsenosti. Také poučenia o živote, ktoré vtĺkajú do hláv babičky a my sa tvárime, že rozumieme tomu, čo hovoria, ale aj tak to ďalej považujeme len za pošetilosť starý zatrpknutých ľudí. Nie, že by som neverila, že sa to deje, ale to čo teraz chcem sa blíži klasickým romanťákom v štýle Pilcherovej a Bronteovej.
Ja cítim, že ťa milujem, úplne jasne každým kúskom tela. A práve to je to krásne, že už to nie je ako na začiatku, kedy som sotva chápala, čo sa so mnou deje. Premýšľala som nad tým, či som vôbec urobila správne, že sme sa dali dokopy a ja som kvôli tebe niekoho nechala opusteného. Keď som si teraz čítala, čo sa mi vtedy preháňalo hlavou – tak to bol veľký bordel. Tak nejak som tušila, že toto nie je len takéhocaké kamarátstvo, ale sakra som nevedela prísť na to prečo. Ale teraz už to viem a viem aj presne, čo na tebe tak milujem, všetky tie drobnosti, ktoré človek považuje za všedné alebo otravné, ale nakoniec zistí, že to oni z teba robia tú osobnosť. A ja ťa teraz skrátka nemôžem opustiť. Aj keby som veľmi chcela, aj keby som sa rozhodla, že nedokážem znášať tie problémy, ktoré prichádzajú s vážnym vzťahom.
Nemôžem totiž vôbec čestne vyhlásiť, že som na toto pripravená. Kedysi si sa ma spýtal, či sa teda chcem ďalej tváriť, že je to len nejaký románik, alebo či ťa chcem brať ako ozajstného partnera. Pretože niektoré veci s takým obyčajným románikom nejdú dokopy a ja nemôžem mať všetko. Lenže predstava, že toto už bude jediné, čo budem v živote poznať bola pre mňa jednoducho prisilná. Nie teraz, keď si ešte potrebujem veľa vecí v hlave, v živote zrovnať a potrebujem na to skrátka priestor.
Niekedy je to pre mňa naozaj ťažké. Premýšľam nad tým, či by nebolo jednoduchšie kráčať po svojej cestičke sama a nevťahovať nikoho do svojich problémov a pošetilostí. Láska síce lieči, ale na druhú stranu na váš uvaľuje ťažké ultimátum. Toho, koho si pripútate k sebe si beriete na zodpovednosť. To mám z Malého princa. Ale už som si asi príliš zvykla na to, že ťa môžem mať pri sebe a že tu pre mňa si, stále, každý deň. Som skrátka ťažko drogovo závislá, v podstate by som sa mohla kľudne uvrhnúť na tri mesiace do liečby ku všetkým ostatným feťákom.
Možno v tom tkvie tá podstata večnej lásky. Až kým nás smrť nerozdelí. Smrť zo vzájomného predávkovania.
Ty moja denná dávka lásky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
salkoo
10. 9.sept. 2013 22:28
Chcela by som aj ja raz niečo takéto zažiť
Napíš svoj komentár