Už sú to dva týždne, čo jej mama precedila pomedzi zuby túto vetu. Doteraz si pamätá ten pohľad, ktorým si ju pri tom premerala od hlavy po päty. Akoby z nej chcela vysať všetku energiu, ktorú počas leta nadobudla a ktorú z nej bolo cítiť pri každom pohybe. Štrnásť dní sa možno javí ako optimálna časová doba na aklimatizovanie sa. Ale ona si predsa len ešte nezvykla. Nezvykla si na stereotyp, ktorý ju obklopuje, na každodenne opakujúce sa úkony, ktoré z duše nenávidí, na tunajších ľudí, ktorých myšlienkové pochody sa jej teraz zdajú tak vzdialené. Praha ju opantala. Jej atmosféra, anonymita, ktorú jej mesto poskytovalo, noví priatelia, s ktorými každý voľný víkend vymetala pražské diskotéky. Má pocit, že v tejto diere sa zblázni. Nenachádza tu jedinú činnosť, ktorá by jej prinášala uspokojenie a 8 mesiacov sa jej javí ako nekonečne dlhá doba. Presne toľko musí čakať, aby zobrala život definitívne do svojich rúk. Zmaturuje a svet jej bude ležať pri nohách. Aspoň takto je to v jej predstavách. V predstavách naivnej osemnástky. Dovtedy bude musieť hrať hru na poslušnú dcéru, počúvať dobre mienené rady starých rodičov, ktorí sa jej neustále miešajú do života a tváriť sa, že všetko je ok.Že jej vôbec nechýba pulzujúca metropola...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
betsyshooby  3. 11. 2011 13:43
predstav si, že by to nebolo 8 .... teda už 7 mesiacov ...ale toľko rokov, a neľutuj sa.
Napíš svoj komentár