Ale nezasiahla ma vlna stresu, ale skôr radosť. Zvláštne však? Keď vidím ako všetci naokolo nestíhajú, stresujú, modlia sa k všetkému možnému aj nemožnému, príde mi môj pokojný stav prinajmenšom zvláštny.
Ale čo na tom. Keď aj mňa zasiahne pocit, že sa mi zrúti svet, určite to bude nezastaviteľné a bude sa ma to držať až do štátnic. Ostáva mi však posledných 30 dní, kým sa tento šialený kolotoč neskončí.
A snáď sa skončí pozitívne.
A ak aj nie. Nemôže byť jeden stratený rok života tou pravou príležitosťou dosiahnuť aj niečo iné?
Poznáte ten pocit, keď nemáte strach z písomky, lebo ste sa na ňu nepripravovali? Lebo ak by ste sa učili a vedeli, čo všetko obnáša celé učivo, stále by ste mali pocit, že toho neviete dostatočne veľa? Ja sa zatiaľ nebojím.
Či je toto všetko pozitívne alebo negatívne, to ešte neviem, ale čoskoro sa to určite dozviem...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár