Dopredu upozorňujem všetkých čitateľov, ktorí sa asi nudia, že čítajú tento blog, že nasledujúci text ani náhodou nebude dávať zmysel. Nedokázala som si totiž usporiadať myšlienky, ktoré mi ako výrus požierajú mozgové bunky, proste som len napísala veci, ktoré som mala na jazyku. A uľavilo sa mi … teda, aspoň si to myslím a to je v podstate úlohou pri napísaní blogu.

Oukej … priznávam, som slaboch. Som, ale to určite nie je zlé … Slaboch či nie, ja si to dokážem priznať … mno, ale s tým neviem nič robiť a to mi vadí.
Keby som bola dokonalá, život by bol jednoduchší
Ale nikto nie je dokonalý, noo polovica ľudí si to o sebe myslí.

Teraz, keď mám kopec času a istú voľnosť, sedím ako poctivka doma a to len preto, lebo neexistuje človek, ktorému by na mne plne, alebo aj len čiastočne záležalo, ktorý by bol ochotný ma počúvať (aj tak toho veľa nenahovorím, k**va, lebo sa uzatváram do seba a tomu chcem predísť, lebo skončím ako stará zakomplexovaná dievka, ale o tom potom …).

Všetko mi pomaly, ale isto prekĺzava pomedzi prsty … VŠETKO!

Ďalej som si uvedomila, že preboha Aka odchádza preč! … dokelu, veď to nie je už ani týždeň …
A taktiež odchádza aj Tinka … odchádza teraz, keď som ju naozaj začala mať rada …
Preboha … ja sa nechcem vrátiť do školy, JA, ktorá som sa vždy neisto, ale s radosťou vracala do našej zdevastovanej triedy, teraz nechcem o septembri ani počuť …
Už to nebude ono … už to nebude SEXTA … nie. Nebudú tam ani ľudia, ktorých mám rada. Už to nebude mať ten nádych zmesy stresu a radosti. Už nebudú spoločné spomienky s ľudmi, z ktorími sa poznám už viac ako šesť rokov…

No jasné. Ja večná realistka až mierna pesimistka som si mohla myslieť, že vrchol môjho šťastia nemôže trvať večne. Ale nie. Všetko to bolo až príliš krásne, aby mi napadlo, že to môže mať aj niekde koniec. A potkla som sa a padám … stále padám a už ani neverím, že niekedy dopadnem.

♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥♥ ♥ ♥ ♥♥ ♥ ♥ ♥♥ ♥ ♥ ♥♥ ♥ ♥ ♥♥ ♥ ♥ ♥♥ ♥

Fénix znovu vstane z popola, aby mohol lietať ako znovuzrodený.

Možno … v podstate je to čistý optimizmus

Dovi, dopo … uvidíme sa na psychiatrii.

 Denník
Komentuj
 fotka
pawlo  28. 7. 2008 20:57
Tak zajtra na psychiatrii.

Najskôr ma nájdeš s dreveným koníkom v ruke (A)
 fotka
neway  28. 7. 2008 21:32
nene, dovi dopo v septembri a zabudla si na niečo veeeľmi dôležité, budem tam JA!!!



neboj sa, my si tak užijeme tento rok, a nielen tento, až do matúry ked s radosťou posledný krát opľujeme našu alma macer. budete sedieť za nami! môžte nám (teda eN) hádzať papieriky do vlasov písať lístočky a koooopu iných vecí



aj ked už medzi nami cice nebudú (čo mi je vážne úprimne ľúto, lebo sexta bola síce pseudokolektív ale mala atmošku!!), navždy ostanú v našich srdciach, mysliach a na stene (hej a zbavíme sa aj bory a michaly



a kedy dáme rande? už som ťa dlho nevidela vyklopíš mi šerco



(ja tak zbožňujem toho smajla :-
 fotka
chicaloca  29. 7. 2008 00:31
jj psychiatria ... taaaaaaaak veru ja si myslim, ze raz sa tam urcite stavim ... asi by som uz mala zacat psychologom
 fotka
akuska  31. 7. 2008 00:19
Niekto casto cital Pottera co ?
 fotka
patuliq  31. 7. 2008 07:38
nieee! ...To mam z Joan z Arkadie
Napíš svoj komentár