Sorry, I can´t be perfect ...

Bola som už spokojná, nič ma príliš netrápilo. Neplakala som a konečne som sa prestala ľutovať. Prestala som nenávidieť. Ale po dovolenke ako keby vo mne nastal zlom. Zistila som, že ľúbim JEHO a Matias nebol ani len letnou láskou. Bolo to chvíľkové vzplanutie, ktoré narušilo môj pokoj. Opäť vo mne nastal smútok. Horí vo mne bolesť a slzy, ktoré by ju mohli uhasiť, neprestávajú tiecť. Zmenila som sa. Opäť zas. Aj keď možno pred VAMI pôsobim v poriadku, je to len pretvárka. Hlúpa pretvárka šťastia. Nemyslite si že som falošná alebo neviem čo, ja len proste neznesiem spýtavé pohľady a otázku čo ti je. Zábava je pre mňa niečo, čo ma vytrhne z reality.
Stalo sa už dosť vecí ktoré by mohli zmeniť môj pohľad na situáciu. V podstate je to práve tá situácia, na ktorú už každý našťastie zabudol, a preto sa vám môže zdať absúrdne že sa nad tým ešte zamýšľam, ale je to tak.
Stalo sa aj to, že som sa opať začala baviť s ŇOU. Neviem, netuším ako je to možné. Tvári sa akoby sa nič nestalo a ja tiež. A to mi vadí. Vadí mi ten (neviem či falošný) úsmev a náruživé objatie v zmysle som rada že ťa vidím a môj bezvýznamný úsmev a slabé objatie v zmysle, je mi všetko jedno. Najbližšie to už nespravím, nemôžem. Musíme sa porozprávať. Vážne, hoci ja nemám rada tieto debaty na tému „poďme s tým niečo robiť“. Neverím, že je medzi nami všetko v poriadku. Z mojej strany určite nie a myslím, že ani z jej. A keď áno, tak som sa v mojom názore nikdy nemýlila a taktiež nikdy nebudem počuť úprimné prepáč, ktoré malo byť vyslovené už dávnejšie, len asi nie je taká silná na akú sa hraje alebo jej za to nestojím.
Svojimi náladami spôsobujem doma veľa hádok. Mama mi stále opakuje, že som sa zrazu zmenila a že jej moje správanie vadí, ale vysvetlite jej to. Vždy sa na nejakej somarine pohádame a ja už nechcem vytvárať stále nové spory.
Už sa nechcem s nikym hádať, nechcem s nikym kaziť vzťahy. Chcem byť s každym v mieri a s radosťou žiť pre prítomnosť. Nemyslieť na to, čo bude a už vôbec nie na to čo bolo. Chcem žiť tu a teraz.
Ale toho asi nie som schopná. V poslednej dobe mám príliš veľa času. Či chcem alebo nie, vždy skončím v kúte so sviečkami, vonnou tyčinkou a svojou samotou. Uzatváram sa do seba. Premýšľam, spomínam a nechtiac sa trápim. Síce, chtiac, nechtiac ... je to jedno.
Som závislá ...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu