Bola tmavá noc. S príchodom zimného času sa dni neustále skracovali a noci predlžovali, čo jazde nočnými vozovkami pridávalo na vzrušení - aj Mesiac svietil vysoko na oblohe, akoby nás sledoval. Jazda autom bola tento raz plynulá, bola to pre nás radosť cestovať domov. Rýchlosť mu jednoducho pristala. Pri zátačkách sa žiadne kotrmelce žalúdkov nekonali - bola to dokonalá plynulosť, plynulá dokonalosť. Pozrel som sa von oknom, až mi studený vzduch rozvial vlasy z tváre, naplno som vnímal to všetko. Rýchlosť, vietor vo vlasoch, slobodu. Cítil som sa slobodný ako už dávno nie. To všetko... bolo príliš. Po takej dlhej dobe ma dobehli tieto úžasné emócie a ja celý bez seba som to nedokázal dostatočne vstrebať. Cítil som sa tak živo na jednej strane, no môj momentálny stav mysle bol už narušený. Hlbokú dieru v srdci by bolo v mojom prípade lepšie naplniť pomaly, inak by hrozilo, že exploduje. Tak som sa teraz cítil. Bolo to akoby som mal vybuchnúť. Jednoducho, ak by toto mal byť môj posledný moment v živote, bolo by mi jedno keby sa to stalo. Môj nadšený krik sa ozýval nocou. Slzy mi začali stekať po líci. A ak by sa ma niekto spýtal prečo plačem, jednoznačne by som to zvalil na vietor, veď z časti to aj bola pravda.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
