Unavený a sám. Zaspávam. Vonku je teplo, je noc, prázdny pohár, ktorý nikdy nebol naplnený moc. Predo mnou šachovnica, žiadny bozk, typická aróma, pivnica, žiadny bozk. Som unavený a sám, nemôžem spať. Stratil som pešiaka, koniec hrám. Šachovnicu srať. Vonku je teplo, je noc, prázdny pohár, ktorý nikdy nebol naplnený moc. Unavený a sám, kvapky červeného vína, nieje kam, zožiera ma rakovina. Vlhký vzduch starej pivnice, som tam bez dotyku, sám, myšlienky, tisíce, bez pohľadu, strácam lyriku. Sám... tak sám. V tichu, v hlave šach hrám. Pod barákom z nádejami, v tej pivnici, pod ľuďmi a ideálmi, rátam rosu na mihalnici. Vonku je tak teplý betón, jeho pach preniká až sem, sám a bez potkanou, cez deň je noc a v noci deň. Pod barákom, celkom sám, v pivnici sa zamýšľam. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj