Naozaj prahnem po tvojej prítomnosti, myslím na každé jedno, tvoje pohladenie, každý pohľad, každý úsmev čo mi dáva viac ako len život. Vďaka tebe, láska, mi patrí celý vesmír, kde čas neplynie podľa známych zákonov. Keď sa ťa nadýchnem, stuhnem, nepohnem sa z miesta, musím ťa vnímať, na vždy, musím ťa držať, a vášnivo to spolu musíme rozbehnúť. Som tak sám, no s tebou, som tak naplnený. Nemať chuť tvojich pier na mojich, asi by som visel. Asi by som si vystrelil myseľ, s tebou to robím tiež, ale neumieram pritom, ale ožívam. Zvláštne čo? Pre mňa ale nie, páči sa mi to, milujem to, ty moja láska. Ty moje svetlo za tmy, a nehovorím ti to iba ako kompliment. Hovorím to ako pravdu, ktorú ti musím pripomínať, zato čo mi dávaš. Ja viem že ti to stačí, odo mňa ti to naozaj stačí, nemôžeš ma opustiť. A nie len preto že ťa držím ja, ale že sa držíš mňa, svetom svetelnou rýchlosťou, ale iba spolu. A že vesmír je nekonečný? No mi o tom vieme svoje, poznáme hranice všetkého. Preto ak sa raz pustíme, bude to iba po smrti. No aj tá nám daruje život, kvôli tebe, musí, chce. Chcem to ja, vymením svoju dušu, za tvoju radosť. Skutočne si to zaslúžiš, tanec, hudbu, radosť...

Milujem ťa skúmať, pri predohre musím pobozkať každý kúsok tvojho tela. Musím s tebou držať krok, celé hodiny, len ty a ja. A len náš svet. Tvoj orgazmus mi dáva životnú energiu, túžim po ňom, milujem keď vzdycháš a som v tvojom pevnom zovretí, milujem keď mi držíš rukú a pritom mi šepkáš do ucha, "áno, áno, už budem". Vieš, že ti to urobím ako dlho chceš, vieš že tvoj úsmev je zaručený iba keď tu stojím ja, vieš, že tvoja istota pramení z mojich slov. Ktorým veríš, lebo vieš že im môžeš veriť, hovoríš mi "Si skutočný chlap", ja ti hovorím "Si výnimočná žena". Pravda.

Stojíš pri mne, aj keď ja už stáť nevládzem. Keď chľastám, žerem tabletky namiesto jedla, snežím si do nosa, keď hovorím svetu "nenávidím ťa svet", a svet kričí "nie, to ja ťa nenávidím", ty si tu stále a vieš, že aj keď som stratený, iba ty si moja nádej, vieš, že ak sa to deje tebe, ja som tvoja nádej. Ja stojím pri tebe, keď všetko nenávidíš, keď mi nedávaš seba, lebo si smutná, ja ti dávam seba, aby si bola šťastná. Myslím, nie, cítim sa božsky. Tvoríme vlastný svet, šťastný svet.

No tak poď lejdy, chyť ma za ruku. Počuješ to? Ako mi bije srdce, keď sa dotýkame. "poď ku mne", hovoríš, pritisneme sa k sebe, najtesnejšie ako sa len dá, držíme sa pevne, na hrudi cítime obaja srdce druhého, keď ťa bozkávam, ako keby som do seba vlieval adrenalín. Ako by som do teba vlieval šťastie. Veď to poznáš... veď to poznám.

 Blog
Komentuj
 fotka
kotatecko  27. 1. 2014 15:38
Skutočné pocity,či len fikcia? ...anyway dobré napísané slight_smile:
 fotka
pejmej  27. 1. 2014 16:21
@kotatecko skutočné a nie skutočné
 fotka
biancadetolle  27. 1. 2014 20:58
ach jo...ja to chcem tiež
 fotka
pejmej  27. 1. 2014 21:38
@biancadetolle ale to bude ... ako nič
 fotka
biancadetolle  27. 1. 2014 21:54
presne ako hovoríš
ako nič
 fotka
peculiar  27. 1. 2014 22:34
na moj vkus trochu pateticke, ale paci sa mi, ked taketo vyznania pise chlap je to osviezujuce v tom mori zenskych narekov.
Napíš svoj komentár