„hej hej zlatko, ani ja tomu dáko nerozumiem, ako keby tu nepatríme čo?"
„bláznime sa v tomto šialenom svete, staráme sa o chorých, choré deti posielame do škôl aby nakazili tie zdravé aby sme ich všetkých potom mohli zaočkovať, staráme sa o mrzákov starcov, retardov. A potom nadávame, že máme nízke platy, že nemáme prácu, však to je jasné, udržujeme pri živote slabých ľudí na úkor nás, mocných, sebestačných s vlastným rozumom..." Poriadne si natiahne a podá mi tú zázračnú paličku. A pokračuje „Však sa pozri na prírodu, ako to funguje, všetko slabé umiera, aby to silné mohlo prosperovať a vyvíjať sa, tigrie mláďa, ktoré sa narodí moc slabé jednoducho umrie, jasné matku to vždy bolí, ale chápe to, dokáže sa s tým zmieriť, vie čo je správne. To len my ľudia sme mimo, potrebujeme si honiť ego na tom, že sa o niekoho staráme, že niekomu pomôžeme ach do piče, daj sem ten blunt..." Logne pol fľaše piva...
„Hehe, zlatko niesi náhodou moc krutá? Ak by ma zrazilo auto, nechala by si ma tam len tak ležať?"
Podám jej paličku a vydychujem krúžky dymu.
„Jasné že hej, urobila by som to presne ako to robia ľudia, keď zrazia zajaca, alebo prejdú myš, žabu to je jedno čo, vidia to krvavé zrazené stvorenie na ceste a ani len nespomalia..."-pijem pivo-„ nezastavia, nadávajú mu prvú pomoc, no ak by videli takto človeka sú zákonnom povinný mu pomôcť, inak by to neurobili, zo strachu prekonajú svoju prirodzenosť, potom sú schopný ešte nadávať, že meškajú do práce alebo sú celý od krvi, neskôr sa tým chvália pred celím svetom ako niekomu pomohli v núdzu a svet im zato tlieska, cítia sa trochu väčší, trocha viac ako ostatní."
Neviem prečo, ale rád počúvam túto šialenú ženskú, spravil by som z nej diktátorku sveta. Blunt pomaly dohára a myšlienky sú usadené v izbe ako my na gauči, ako dym vo vzduchu, ako panelák na zemi, ako voda v koryte, ako stromy v pôde ako zem vo vesmíre. Pobozkám jej blond kučeravé vlasy, ktoré má mimochodom až po zadok. Sú tak jemnučké a hebké, pobozkám ju tiež na lície na čelo, na ucho, na nos, na ústa. Dúfam, že takto stoned tu budeme už navždy, že nás obrastie mach a my budeme prežívať spolu s touto zemou koniec vesmíru.
Típne blunta o moju ruku „csssssss" zasyčí a zhasne, mne trocha zhorela koža, ale jej to dovolím, robiť debiliny, ona si to zaslúži. Iba ja ju dokážem pochopiť a počúvať a vydržať s ňou, preto je ona so mnou. Obaja do seba prevrátime fľašu piva, otvára druhú, aj mne, je to poklad. Studenú fľašku mi priloží na moju popáleninu „Teba to vôbec nebolí?", spýta sa ma s vinou v hlase.
„Nie, nie zlatko nebolí", snažím sa ju nerozrušovať krutou pravdou, že ak by mi to urobil niekto iný rozflákal by som mu tie pivové fľaše o hlavu, tak skurvene to páli.
„Podľa mňa klameš, si hnusný klamár", udrie ma lakťom do brucha, nie silno ale ako keby mi chcela naznačiť, že vie pravdu. Ale miluje keď chcem aby sa cítila dobre.
„Hehe tomu ver bejbe, som odporný klamár", vystrčím jazyk a prejdem ním po jej krku až k uchu a jemne sa hrám s jej uškom,
„Neeerob, šteklí ma to!", krčí hlavu, trochu ju strasie, ale necháva ma robiť to ďalej. Chytím ju za kozu, a masírujem bradavku. Nahlas vydýchne a posadí sa na mňa.
„AAAAA ty môj úchyláčik, ty by chcel iba šukať.", dá mi pusu, mľasknutie prejde celým bytom.
„Si bohyňa, chcem sa stať božským, tým že som v tebe sa tak cítim.", Stlačím jej zadoček a prstami sa priblížim k jej dierke.
„Aj ty si môj boh, nechcem bez teba už byť chápeš?", pozerá mi do očí a jemne pusinkuje moje pery
„Ale dneska len tak seďme, zbaľ ďalšieho blunta prosím!!", zosadne zo mňa a ide na wc-ko, nezatvorí za sebou dvere, nikdy to nerobí, počujem ako ciká. Smiešny zvuk, mám ho rád, zvykol som si naň. Zoberiem ďalšiu gramovú šišku a hodím ju do drtičky.
„Hej, tak dobre, ten sex môžeme odložiť na neskôr", myslím na hovná svojej tety Ilony, aby som sa ukľudnil.
„Čo keby sme sa išli prejsť? Všetci traja, ja ty a blunt?", vlastne sa to nepýta, hovorí mi to a oblieka sa pritom, mne sa nechce dáko postaviť, ale nemôžem ju pustiť do tohto sveta samú. Ešte by ho zničila, to nemôžem dopustiť.
„Okej kráska, ale poďme sa previesť niekam ďalej, preč od ľudí"
„Doobre", hovorí celá šťastná. Má na sebe šortky, čierne sandále, s takými tými koženými šnúrkami nad členky a červený voľný top bez výstrihu, vyzerá dobre ako vždy. Ja vyzerám tak ako vždy, strapatý obnosená košeľa, krátke nohavice v ktorých chodím všade, a luxusné botky, ale proste spolu ladíme, nikto si to nemyslí okrem nás dvoch. Ja nemám ani vodičák a ona má Bentley, no s ňou by mi nevadilo sa voziť aj na bicykli. Štartuje auto, pri riadení vyzerá vždy tak moc sexi, bože vyšukal by som ju pritom. Zahrabáva si vo vlasoch a sem tam mi venuje pohľad, niekedy trvá dlhšie a mi sa rútime cez križovatky, kde nedáva prednosť „noooo hýb sa ty kokot!!" kričí, búcha do volantu na trúby na všetko čo jej zavadzia v ceste, je dobrá vodička, cítim sa s ňou bezpečne aj keď nás vynáša v zákrutách do protismeru, nejak to vždy vychytá. „Všetci sú posraní vodiči, nikto nevie šoférovať, môžem si jazdiť ako chcem, pozri!!" Hodí sa do protismeru a všetky oproti idúce autá uhýbajú, ona si to razí skrz nich „vidíš, sú to zbabelci všetci, aj ich deti budú také, slabosi úbohé existencie aj s tými ich fízlami a predpismi!"
„Hej, hej láska, ja viem, vždy to hovoríš keď jazdíš, ľúbim ťa bejb", chytím ju za stehno ona mňa tiež, teraz sa pozeráme jeden druhému do očí a ona pridáva a pridáva, a pridáva. Nedokážem pochopiť tomu pocitu božskosti aký pri nej cítim, je to úžasné.
--
Ohnutá realita čo, je to vôbec pravdepodobné? Že sa môže príbeh odohrávať toľko krát, len kvôli tomu že bol veľa krát vytvorevný, vyslovený, až sa stoho stáva nie len pravda ale stáva sa z toho celý svet, takže, dajte si bacha, aby ste sa moc nezahlblili do mojich myšlienok, zrazu budete robiť, čo budem písať do vašich životov. Nebudete slobodný ale budete sa cítiť skvele, chápete, moje bábky, kto bude další, už len boh, boh som ja.... boh slov? alebo boh poslov? Alebo Boh tých čo dojebú poslanie?
Stál som na tej ulici, a premýšľaľ nad svojím životom, okolo prechádzali ľudia, autá, žilo sa tu krásne a normálne, ako každý jeden všedný deň. Keď v tej chvíli som zbadal ju, ženu môjho života, moje srdce začalo biť, telo sa hýbať a mozog začal pracovať. Od vtedy som mimochodom skurvene šialeným umelcom. No tak si tam tak kráča po tej ulici, išiel kamión a vyzeral že číha na ňu, tak že ju skočím zachrániť, že ju akože no viete, odhodím a obetujem sa za nu,, to by ma malo oslobodiť, no a tak som sa ti vám rozbehol rovno do nej, stihol som to v ten pravý čas, na stotinu presne, ako v americkom filme!
Zomieram s hrdosťou rozpučený o murovanú stenu, ktorú asi budú musieť opraviť, a umyť od mojich zostatkov.................... Padám do akejsi nekonečnej jamy. Môže to byť ten môj vysnívaný svet? Takto som sa mal dostať z toho hnusného sveta? Obetovať svoj život krásnej žene? Ako pravý hrdina? Skúste to aj vy, ostatní ak to nezaberie, tak som nikdy nenapísal ani slovo. Istota splneného sna ma napĺňala takým šťastím, až som z toho onemel a začal horieť, uprostred euforie šialenej radosti, všetkých kto ten pocit zdieľali so mnou. Pane bože, bolo to tak kráásne. Ževraj to tu je tak každý deň, na vždy, a do nekonečna. Kto by tu nechcel byť. Tristo hrmených, sem by som zavolal celý svet, aby to okúsil. Mám pre vás nový produkt priamo z môjho sveta, volá sa to DOKONALA MYSEĽ. Škoda, že k tomu nemám potrebu je mi tu dobre tak či tak, hehe, haaahhaaha, hooohohoo.
19.8.2015: Mimoriadna správa - mladík zaútočil na mladé dievča, na Hlavnej ceste v meste Ružomberok, keď brutálnym spôsobom najprv jej krásu obdivoval a potom sa k nej rozbehol, a hodil dievča do protiidúceho kamiónu, chlapec skončil pod kamiónom kde malo byť to dievča, čo sa mohlo stať? „Chcel mladík len zachrániť slečnu pred kamiónom a nevšimol si že na druhej strane ide ešte jeden? Alebo to bola vražda z lásky? Čo ak to mali naplánované! Neboli to teroristi ?"...
UPS??? TAKŽE TOTO NIE JE RAJ! ALE PEKLO??!?!?!?! Takže hurá, som doma....uf... isto tu bude aj tá defka, ktorú som jebol pod ten druhý kamión. Aké šťastie sa na mňa usmialo....
--
No a teraz som tu s ňou v tom aute, ale už sme na mieste, kam sme mali namierené, ako keby sme sa tu premiestnili, buchneme dverami auta, Príroda, čistý život, tu to vždy robí rada... Dnes ale nechce, vravela. Nevadí mi to som stále s ňou, a s tým bluntom. To niečo musí znamenať - ideme sa zhúliť -. Sadnem si pod strom, do tieňa, najlepší spôsob ako si užiť svet, sedieť po stromom a premýšľať, robilo to veľa mudrcov minulosti. Sedeli sme tam až do západu slnka, keď obloha začala chytať ružovo červenú farbu vybrali sme sa za ľuďmi, trocha ich postrašiť našou existenciou. Stojíme na kopci nad mestom, dávam jej bozk a slnko zapadá za našimi hlavami, stmieva sa. Je čas vypustiť démonov.
Držíme sa za ruku a zem pod našimi nohami horí, premieňame sa na energiu, žiarime farbami dúhy a aj takými, ktoré si neviete ani len predstaviť, lebo sa nedajú opísať slovami. Už nemáme ľudské orgány, necítime chute, nevidíme obrazy, nepočujeme zvuk necítime pach, sme na inej úrovni cítime sa ako prázdne miesto vo vesmíre, nič, to nič čo je medzi všetkým dačím. Heehheehoohohohhahhaha. Zrazu sa ocitám v nejakom divnom podniku, čo smrdel všetkými možnými politickými systémami. Cítil som sa ohrozený, neviem prečo. Do tejto myšlienky ma chytí za ruku a ja som zrazu absolutne pokojný. Otočím k nej zrak a naše oči sa stretnú pootvoríme ústa, šponujeme pery, chytáme do ruky poldecák absintu a zapíjame pivom. Dokázal by som s ňou vychľastať aj celý bar. Ale keď moc chľastáme spolu, celé sa to zvrtne... už je to no viete
„O čo ti kurva?! Prečo po nej čumíš", zahučí na mňa tak aby to počul celý bar. Robí to lebo to má rada, ja som si zvykol viete ako... grin - emotikon
„Hej bejb, podľa mňa je krajšia ako ty!" usmejem sa na ňu v ľavom oku mi tikne sval, ak by som bol psychopat bolo by to dosť vystrašujúce, ale ja som fakt okej.
„Čooo, isto nie pozri na nu kurvu aha!!!" postaví sa z kresla a ide k tej holke, neviem čo od nej chce. Ale väčšinou to neznamená nič dobré.
„Čo je ty piča, chceš môjho chalan? Hej?" , zasyčí na ňu a tvári sa že by jej asi aj oči vydlabla, ak by mala po ruke lyžicu, spomalený záber do jej pravej ruky - A KURVA - obleje ma pocit radosti a litre vášne. Diana načahovala ruku s lyžičkou k jej oku a vylúpla ho ako úplný profesionál, hotová nindža-mindža. Kryk prejde miestnosťou a od každej steny sa ešte sto krát odrazí, obecenstvo, ktoré do teraz malo úplne iný svet sa pozerá na niečo čo nemohli čakať, že sa niekedy stane. Videli to vo filme v telke, viete nie? To je tá vec, svetielkujúca na stene, dáva informácie, prehľad.
V bare po výkriku ostalo iba ticho, až na „klop,klop", klopkajú si moje luxusné botky na drevnú podlahu, ticho prestane dýchať a ja vyťahujem z vrecka 50 jointov, aplauz spôsobí vymazanie zlej myšlienky s okom a všetci sú zrazu šťastný. To dievča dokonca zapísali do nejakej knihy plnej rekordov, že už prvý deň čo prišla o oko, si cez tú dieru potiahla z jointa rovno do mozgu. A preto radšej nechodíme vonku, svet je z nás zmätený, znova zaspávame v posteli nášho osobného úkrytu pred svetom, dnes nám bolo dobre. Vydržíte to ešte minimálne večnosť, lebo tak to sa žije v pekle..........
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár