Toľko zbytočných slov, toľko zbytočných riadkov, a jediný pohľad, ktorý ti povie o tej slečne že by si ju mohol milovať. No ona ťa nechce milovať, lebo si myslí že je zamilovaná do niečoho iného. Posledné slová a posledné pohľady, pred smrťou by pritom patrili žene, ktorú práve spoznal, a oddal sa jej celým srdcom... alebo sú len moc opitý ? alebo sú len moc triezvy ? ... slová z ich úst znejú banálne a frázy moc zastarale. Život im predurčil osud, ktorý asi nemajú zdielať spolu. No mal by sa pokúšať očariť ju znovu a znovu ?... Alebo to je len srdce básnika a či stroskotaného milovníka, žien. Čo sa tak milujú a pritom, sa dokážu tak ignorovať ako púštny kvet, čo nájdeš vysmädnutý na prahu smrti... Možno je to prameň života, čo mu blčí v očiach, no preňho sa stala tá pár hodinová láska večná, a večnosť v ňom ostáva ako riadky vryté do kameňa. Pocity v ňom ako pri zrodení vesmíru, možno že sa to počalo. To dieťa väčšie ako vesmír a silnejšie ako to svetlo slnka. Lebo on je úprimne zasnený do jej očí, vône, vlasov, pier, smiechu a dotyku. Pre tieto veci by momentálne aj vraždil. No nemá koho v miestnosti sú ľudia, ktorých by iba ľúbil. A tak sa oddáva otvorenej flaške a hláške že snáď bude zajtra lepšie, vytriezvenie prinesie to božie spasenie čo mu pomôže dostať sa z tejto priekopy beznádeje, zvanej láska. Láska, tak moc mu blčí z očí, no je to skutočné alebo iba ďalší sen čo ráno skončí, jeho prebudenie mu otvorí oči... A myseľ mu povie to si zas pohnojil, v živote by také slova triezvy nevyslovil.... Zrejme jej dotyk ho opíja. Lebo ak sa jej nedotýka, tak necíti že by sa opíjal. Je opitý iba z nej, znej a naozaj len z nej. Asi ho nikdy z lásky neobjíme, no on na ňu v sne bez lásky nezabudne. Ostala mu v srdci, ako vypalená na povrch, žeravím uhlíkom a preto nemôže povedať, že by to bol zas a znova ten pravý on. Po dnešku asi taký už nebude, že na ženu ľahko zabudne, bude taký ,že zas na ňu ráno myslí, a večer premýšľa nad tým ako by ju k sebe zlákal, aby ju pobozkal. No bozk je v nedohľadne ako hviezdy cez deň, možno ak počká na noc, tak znova pribehne. A povie mu do očí, že to čo v ňom blčí blčí aj v nej... a týmto zakončím tento divný príbeh napísaný,opitým srdcom, opitou mysľou a nie len alkoholom ale aj tou úžasnou ženskou.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár