Ja ťa skutočne milujem, ty skurvený šialený život, a z celej tej lásky, sa vždy ráno citím ako po hádke, v hlave mnoho otázok, v bruchu totálne prázdno, a jediné čo je isté, je to, že žijem. Wau, alebo skôr au, keď sa snažím vyliezť, z pod nekonečnej periny, pod ktorou, sa ukrýva nie len oddych, ale aj možnosť nebyť súčsaťou sveta, byť súčasťou ničoho, maximálne seba...
A potom sa potácaj týmto svetom, s úsmevom, a nie falošným, ale falošne a absurdne odsúdený svetom, životom a realitou. Lebo rozhadzovať fľašky po zemi, je horšie, ako rozhadzovať svoj život vo fabrike, ako otrok, alebo ako človek. Kurva v celom tom sa strácam. A okolo členkov iba chrasty zo starých okóv, ale prečo, čo ma držalo? prečo ma to nedrží ? o čo mi vlastne ide keď píšem tento roztrieštený článok, plný nezrozumiteľna, a filozofických záhad, prechlastaného mozgu, asi len sex a po ňom poriadne orgazmus, je liek na boľavé telo, na ničiteľa osuda....a čo sa tíka osudu, moc mu neverím, poznám ho iba ako zničený sen, alebo splnený sen, sem tam ako krutá, alebo srandovná náhoda, zas sa to odohráva bez scénaru, a preto sa to nikdy nebude odohrávať, a vážne toto necháp, lebo ani mne sa to nechce chápať, moc hlúpeho múdra, ktoré sa jednoducho nedá vypiť na ex.
Ex, ex, ex.... som v tom naopak, alebo vôbec, občas sa to celkom podobá, skurvený seba klam. Ok, Ok a potom ten strach, ktorý je v každom znás, mi nedáva na výber, svieti iba jediná možnosť, jebať naň, lebo časom aj tak zdochneme. A ak nie, tak príde ráno, kedy vytriezveme, zo života, alebo do života. Ďalšia vec, ktorú moc neviem rozlíšiť. Vyzerá to tak, že som stratený, prípad, človek, alebo len roztrasený opilec, túžiaci po krásnom ženskom zadku, a že v tej ruke je to skutočná nádej. A istota, ako smrť, teda ak si sa už narodil....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.