Hmm vážne veľké áááá, ako vyzerá malé ááá, nevadí urobím či treba „ááááááááááááááááááááááááááááááááá“
„Zaujímavé, veľmi zaujímavé, vy ste chľastal predtým ako ste išiel k doktorovi?“
„ Dá sa to tak povedať, ale sem za vami som mal namierené už pred nejakými troma dňami, ale viete“
„Aha, aha a čo vás vlastne trápi“
„ Ja neviem vy ste doktor“
„vyzlečte sa do pol pása...“, „ nič vás nebolí, cítite sa dobre?“
„ Pane bože, však sa pozrite na mňa, jasné, že ma všetko bolí, a necítim sa dobre som po trojdňovej chľastačke z ktorej si pamätám jedine zvláštny pocit na penise“
„ aha, aha tak sa zvlečte úplne do naha, skontrolujem vám aj penis“
Dávam si dole nohavice aj trenky, on sa zohne ku môjmu penisu a celé to vyzerá ako gay porno ale nie je to tak, no a chytí ma za vajcia, skontroluje žaľuď a poznamená „ Hmm, asi ste mal priveľa krát sex, váš penis je tak povediac poriadne zničený, ošúchaný“.
„ Vážne ?“ Toto nie je vôbec dobré, nespomínam si na žiadny sex, a žiadny drsný sex a už vôbec nie na toľko sexu aby sa mi z toho opotreboval penis. Musím jednoznačne prísť nato, čo som za posledné tri dni robil, tri dni, ako sa to mohlo stať, že si nič nepamätám.
„ Okej pán doktor, potrebujem aby ste mi predpísali poriadnu dávku lekárskej marihuany, aby som sa dal čo najskôr do kopy.“
„ Áno, áno myslel som nato, jednu dávku si treba dať hneď teraz, mám tu jointa.“
Aby som vás uviedol na pravú mieru, môj doktor, nie je tak obyčajný doktor, volá sa Artur a pochádza zo severu Anglicka z mesta Durham, študoval aj na Durham univerzity, ale vyhodili ho, pretože predával drogy fakt na kilá, ale mal významnú rodinu a známosti, tak ho iba vyhodili. Bolo to veľmi dávno, dnes už má 62 rokov. Na slovensko ho doviedla jedna žena, Natália, asi tak pred dvoma rokmi, hovorí jej vnučka, ale nie je to jeho vnučka, má krásne dlhé nohy a východniarsky prízvuk, ryšavé vlasy a pehy po celom nose, má 21 rokov a šukajú spolu neustále pod vplyvom kokainu. Mám ju rád, aj doktora mám rád. Na slovensku si urobil falošný diplom, tak sa zneho stal doktor. Stále dealuje, ale už nie tak vo veľkom ako tomu bolo kedysi, neustále mi hovorieva „ Viete, ja sa s tým snažím prestať už 40 rokov, ale jednoducho to nejde.“ Počul som už aj zvesti o tom, ako obchodoval s bielym mäsom a orgánmi a zbraňami. Čo sa týka biznisu, nikdy v ňom nič neberie osobne. Zaujímavý múdry človek a vie urobiť tie najlepšie bravčové krvavé stejky, s tým najlepším dresingom a omáčkou, aký ste kedy jedli.
„ Hej!! Vnučka moja krásna poď na chvíľu sem k nám a dones toho obrovského jointa čo mám odloženého u teba v šuplíku.“ Ešte, mimochodom, naozaj vie brilatne po slovensky, nedokážem pochopiť, kde sa to naučil, za dva roky čo tu žije, ale darmo je to múdry a inteligentný tip.
„Áno zlato, už bežím!“ zakričí anjelsky krásnym, zvučným hlasom a z poza tých krásnych tónov, bolo počuť klopkanie jej opätkov, vošla do pootvorených dverí s úsmevom ako sprostá čúza, mala skutočne taký úsmev, často ho máva.
„Ahoj, hihi.“ Pozdraví sa mi, a hanblivo pozrie na môjho vtáka, vtedy som si uvedomil, že by som si mal asi naťiahnuť nohavice.
„ Ahoj Nat, vyzeráš krásne“ naozaj vyzerala krásne, v bielej mini sukni, a bielej blúzke, s krásnymi bielkami v ktorých mala dokonalé zelené oči, ktoré jednoducho pasovali k tej bielej, bolo to neuveriteľné vzrušujúce, ak by som nemal opotrebovaný penis, zrejme by sa mi v sekundu postavil.
„ Tu Majco má vážny problém, nespomína si čo robil posledné tri dni, tak potrebuje trocha viac a silnejšieho modelu tak ho prosím dones“
„ Okičko Artur“, podala mu do rúk jointa a išla do nejakých záhadných dverí, za obrazom.
„Že okičko, počuli ste to? Sprostá suka, už mi lezie na nervy, ak by som ju nemiloval, asi by som už tú jej malú prdelku dávno vyhodil, ale to vám je jasné čo, kto by ju nemiloval, keď vošľa vaše zrenice sa roztiahli ako anál uneseného chlapca, ktorého uniesol pedofil“
Kurva toľko zvrátených myšlienok v jednom vyjadrení lásky muža k žene. Úžasné.
Keď to dopovedal, zjavila sa z poza tých tajomno- obrazových dverí a v ruke držala asi tak kilo zvákuovanej marihuany. „Nechám ti to tuna na stole“
„Okej Nat.“
Artur rozpálil jointa a dotoho začal hovoriť „Minule za mnou prišiel, jeden chlapík, politicky veľmi vplyvný a bohatý človek, nebudem ho menovať, a mal podobný problém s penisom ako Vy. Prišiel aj s nejakým mladým dievčatkom, mohlo mať tak 12, v očiach mala strach a bolesť, bola celá bledá a nedokázala sama spraviť ani krok. Spýtal som sa ho, či aj ju nemám pozrieť, a on ževraj je v poriadku. Pozrel sa n mňa zvláštnym pohľadom, stiahol si nohavice. Ucítil som poriadny puch, jeho penis bol celý obsratý a sem tam sa tam objavila aj nejaká krv. Pozrel som sa na tú malú a bolo mi jasné, čo sa deje. Ten parchant si to s tou malou užíval zrejme pár dní vkuse.“ ,
„fúúúúj to je odporné Artur, ako môžeš liečiť takýchto odporných ľudí.“ Škočila mu Nat do reči, joint sa koloval ďalej, práve som ho držal v ruke ja. Artur pokračoval „mal som chuť mu ten jeho odporný penis odrezať na mieste, ale viete, som profesionál, dal som mu antibakteriálnu mastičku, do ktorej som pridal trocha ricínu, je to bielkovinový toxín, ktorý spôsobuje odumieranie buniek. Umre kurevsky bolestne. No tak som mu dal tú mastičku a povedal, aby nemal sex minimálne dva týždne, ale musí si to s tou mastičkou pravideľne natierať. O týždeň za mnou prišiel úplne celý zelený, v krčoch ako by ho mlátili dva dni vkuse, povedal som mu že do týždňa umrie a nedá sa s tým nič robiť, poradil som mu samovraždu a dal mu 5 gramov kokainu zdarma, odišiel. Na druhý deň okolo obeda, ho našla jeho manželka s prestrelenou lebkou v jeho dome. To malé dievča tam už nebolo, snáď sa jej podarilo újsť, alebo niečo také“
„ To je také hrozné a smutné juuuuuuuuuuuuuuuuj“, hovorí skleslo Nat.
„Je to hrozné a hnusné, pán doktor, ale som rád, že ste zbavil svet jedného odporného jedovatého živočícha, ďakujem vám zato.“ Z mojich úst vyšiel obrovský oblak dymu. Nat si povzdychla, mne sa postavil, čo bola ohromná bolesť. Podal som Jointa Nat, a pokračoval, „ Svet je občas poriadne skazené miesto, hlavne ak sa dozviete o takýchto veciach, je to hrozné, ako môže mať politik a vážený človek, takúto úchylku, alebo brať úplatky, alebo hnať sa za peniazmi, všetkých by som ich upálil na hranici a nahradil ich ľuďmi, ktorí serú na peniaze a žijú iba preto, aby sa druhým žilo lepšie, predstavte si to. Škoda, že sa to dá maximálne si predstaviť.“
„ Ale no tak Mário ste mladý človek, môžete zmeniť svet, máte na to celý život, nezúfajte a pokúšajte sa“, povedal motivujúco Artur a plesol Nat po tom jej krásnom zadočku. Ona zajajkala a to už som usúdil, že musím odísť, pretože bolesť z erekcie, to ti vám je skúsenosť na nezaplatenie.
„ Dobre pán doktor, ja musím bežať, Nat. Zoberiem so sebou kilo weedu a odchádzam z Arturovho domu.
Nikdy som v sebe nepodporil ideu, že si niekedy urobím vodičák a tak som všade chodil pešo, na východ, západ, juh aj sever, každou cestou, alebo chodníkom som sa tackal ako túlavý pes. Avšak, rád som sa zviezol, ak bolo s kým. Od Arturových dverí do domu po vstupnú bránu to je tak jeden kilometer úžasne krásneho zeleného trávniku, s množstvom rozličných okrasných kvetov a stromov a neviem čoho ešte, usporiadaných do tých najlepších možných kombinácií farieb a tvarov. Napĺňalo ma to energiou, silným pocitom bezpečia. Z pocitu ohúrenia a bezpečia mi prišlo zrazu akosi nevoľno. Hodil tom tyku na kúsok toho krásneho trávnika a nejakých fialovo modrých kvetín. Je to zvláštne, títo prachatí ľudia, ak sú raz už bohatí, musia to nejakým spôsbom ukazovať, akoby to niekoho zaujímalo, posrané obrovské domy, s krásnymi záhradami, a tonou zbytočností, a kopou predraženého umenia, ktoré vytvorili väčšinou retardovaní umelci, ktorých podporovali ich retardovaní rodičia, ktorí za vše mali obrovské sumy na účtoch. Táto doba nás tak prehnane núti milovať peniaze, peniaze, ktoré pomaly vytláčajú talent, umenie, radosť zo života, spravodlivosť, humánnosť kamsi za zatvorené dvere trezora banky, ktorá zabudla heslo. A čo my ostatní, skútoční umelci, bez prachov, večne s akýmsi problémom a nevysporiadaným životom. Kto pretlačí naše umenie, niekam na verejnosť? Musíme iba my sami a derieme si pritom kožu z celého tela, derieme si aj našu psychiku a aj našu dušu a robíme to tak intenzívne a s takým zapálením a naše umenie prežije, ale iba ako nástroj na ukojenie prázdnych duší zúfalcov ako sme my, teda hrdinov ako sme my, môžete si vybrať. Ale my sme spokojní aj s tým málom čo nemáme a musíme si ho poctivo vydrieť, aby nám vydržalo dokým budeme môcť prežiť, teda aspoň aby to málo vystačilo na dnes a najlepšie ak to vydrží do zajtra. Očarený a znechutený teda kráčam k obrovskej bráne kývnem rukou na divného strážnika, ktorý si užíval luxus jeho zamestnávateľa ( Artura ). Ešte, predtým ako sa vydám do putiku na nejaké pivo, poviem vám, prečo som nemusel zaplatiť za ten kilogram marihuany.
Artur ma má skutočne rád, spoznali sme sa pri zvláštne príležitosti, kedy sa topil v jeho bazéne. Ja som vtedy pracoval ako sťahovák v jednej drobnej firme. Bol na mol opitý, a hlavu mať sklonenú, nos aj ústa mal ponorené vo vode, vyzeralo to zvláštne, išiel som po nejaký nábytok, ktorý som odniesol do auta. Stále bol v tej istej polohe, išiel som po viacej nábytku a to už mohlo prejsť tak 10 minút, čo tam tak stále bol. Asi je mŕtvy, domnievam sa spočiatku, podídem k nemu a zdvihnem mu hlavu. Zrazu na mňa zajačí, aby som mu podal striebornú tácku s kokaínom, zľakol som sa ako nikdy do vtedy a ani od vtedy som sa ešte tak nezľakol. Mŕtvy šialený bohatý bastard, ožil keď si jeho duša odchádzajúca niekde do neba uvedomila, že potrebuje ešte aspoň jednu lajnu bezstarostného života a poriadny šot z bonga nádeje, ktoré ja vlajková loď konceptu nestrácania samého seba. „Zachránil si mi život chlapče, mal som šťastie že ste tu bol“, hovorí pritom ako krúti nosom a ťahá kokaín kamsi do hlbky. Ponúkne ma takým tým nóbl gestom a tácku prisunie k môjmu nosu. Ja pokrútim hlavou, odmietam, „neuznávam drogy“,
„ to nevadí chlapče ako sa voláte? Mám tu aj kopec marihuany!“
„ Som Mário a uznávam marihuanu“, bolo zvláštne ako som si zvykol s týmto starcom na to slovo marihuana, vyslovoval to takým zvláštnym prízvukom, s takým tým zamlčaním R, ale bolo ho aj počuť ako doznievajúcu ozvenu. No a tak nejak som sa s ním spoznal. A začal som s ním tráviť viacej času, začal mi pripadať ako moja rodina, akoby bol otcom môjho otca.
Prechádzam od jeho brány cez celú tú ulicu a je mu tak trochu zle, z tej čistoty a luxusu všade okolo, potrebujem nejaký smradľavý bar, a očúrané záchody a možnosť, že sa opitý pomlátim. Okolo mňa akurát prechádza policajná pešia hliadka. Zastavia ma a pýtajú si občiansky „Nemám“ odpoviem,
Jeden čo sa tvári múdrejšie, ale zrejme je tupší ako ten čo sa tvári ako vyšľahaný kokot sa prísno spýta, „ Čo to máte v ruke pane?“
„Čaj.“
„ Je to čaj chodím ho nakupovať tuna povyše, k jednému môjmu priateľovi, ktorý ma obrovský skleník za domom a pestuje tam rôzne druhy čaju“
Pozreli sa na mňa ako na blázna, ale bol som kludný a nerobil žiadne tie podozrivé pohyby a tóny hlasu a pohľady očami, nemohli nič. Dokonca ani skontrolovať aký je to druh čaju.
„ Prajem vám pekný deň, dnes je krásny deň čo?“
Kývli na mňa a porúčali sa ďalej. Napadlo ma, že zmením plán a zájdem za Evelin, jej pravé meno je Eva, ale nepáči sa mi ten biblicko- katastrofálny nádych krutého božstva v tom mene, preto ju volám Evelin. Cestou skočím do krámu po nejaké pivo. Evelin miluje trávu a pivo a mňa, „ale iba ako kamaráta“, hovorieva vždy keď vycucne môjho vtáka. Aj ja ju milujem „si úžasná žena, aj ja ťa milujem“, ale ja ju naozaj milujem. Nikdy som ten pocit nevedel nejako rozdeliť, všetkých ľudí milujem na svete rovnako, uznávam rovnoprávnosť vo všetkých smeroch. Vojdem do dverí, môj príchod oznámi zvonček nad dverami, predavač spozornie, neverí nikomu. Nemôže si dovoliť veriť niekomu, nie, nie on nepozná ten luxus, nemá na to dosť prachov. Zoberiem bedničku s pivami a zaplatím pokrčenou dvackou. „ Drobné si nechajte“.....................
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár