Kráčam do stredu kostola, celé je to tu akési divné, smutné, bez života, všade obrázky útrápeného ježíša, nahnevaného boha, samé zlé veci. Iba panna mária to tu skrášľuje, aj ju mohli ale urobiť krajšiu, s väčšími kozami, no nie? A toto miesto mi má nejak pomôcť s mojou dušou? Tomu neverím, neverím, nebudem veriť. „Halooooo“, zavolám do ničoty a na smutné malby. „ Kurva haloooo, je tu niekto? Hoci aj boh.“, domáham sa odpovede. Žiadna odozva, „ Jebem na vás, to ma viacej osvietilo, keď som dostal syfilis od tej šľapky“, kričím nahnevane. Nohy aj ruky mi zrazu oťažejú, zem sa zatrasie, svetlo, z lámp vonka, aj dnuka v kostole stmavne, akoby ho pohtila čierna diera.
„ čo sa deje?“, nechápavo stojím, nedá sa mi pohnúť. Z ničoho nič, len zo samého vzduchu a ničoty okolo, sa predomnou objavý postava, rozmazaná postava. Vyzerá obrosvká, dva krát väčšia ako ja. Nie tri krát väčšia ako ja, necítim strach, ani obavy, som čistý. „ S čím ti môžem pomôcť, zblúdilá duša, povedz mi svoje trápenie.“, ozve sa dunivý hlas, za sprievodu ozveny, úžasné, preletí mi hlavou, rozprávam sa s Bohom. „ Nie som boh ty primitívny hlupák.“, kurva číta moje myšlienky. „ Načo ti budem niečo hovoriť keď vieš načo myslím,“, zakríčim, na rozmazanú postavu predo mnou. „ Ty si ale debil, ja som ti chcel pomôcť, ale seriem na teba, kokot.“, nahnevane kričí, mi do ucha. „ Iba boh ma môže súdiť, vypadni ty, nech si čokoľvek.“, kľudným hlasom odpovedám, nenehám sa odbiť predsa, nejakým hajzlom, zjavením.
Prízrak pristupuje bližšie ku mne, už nie je tak obrosvký, dokonca to nie je ani prízrak, mení sa na moju bývalú, podýde ku mne. Dostávam facku na svoje ľavé líce „ tu máš ty hajzel zasraný, ja mám vypadnúť hej?“, mini sukňa a podväzky, do toho ten hábit čo nosia jebtišky, wau, stojí mi penis a červená líce. Myslím iba na jedno „ Hej, prepáč bejb, ja som netušil že si to ty, vyzeráš sexi“, zašepkám jej, popritom ako mi siaha na môj kamenný penis. Jej úžasne jemnučkou rukou robí pohyb, hore-dole, hore-dole začínam rýchlejšie dýchať, pritom ako mi bozkáva a oblizuje krk a ucho. Stopy po jej rúži vidieť zreteľne, takmer ako krv. Pomaly ide dole, už vidím iba vlasy, tej45 kilovej brunety. Snaží sa rozopnúť vercajk , už ho má v ústach, milujem ten pocit, vlhka, tepla, a zubov... čo zuby? Au... aaaau „ Čo robíš ty mrcha, skurvená?“ Kričím na ňu, pritom ako sa snažím dostať jej hlavu z môjho rozkroku, „AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA“, tá kunda mi doňho zahrizla, počujem mľaskanie mäsa, cítim agóniu. Môj krásny, obrosvký penis, sa oddeľuje od môjho teľa, za synfónie môjho kričania, jej vzdychania, trhania mäsa, padajúcich kvapiek na zem. Postaví sa predo mňa, a chychoce s mojím vtákom v hube. Líce sa mi červená, vták si necítim a začínam veriť v boha, neh mi pomôže, toto sa predsa nemôže, v kostole.
Šialený smiech mojej bývalej, ma ničí, pomaly si kľaknem na kolená, stále sa smeje, stále ho má v hube, stále cítim jej ruku na mojom líci, niečo je zle, naozaj zle, hovorím si pre seba. Cítim ako sa mi nafukuje hlava, tá bolesť je neznesiteľná, ten smiech viac, môj penis v jej hube – NAJVIAC. BUM praská mi hlava, ja sa prebudím na drevenej lavici v kostole, cez farebné sklo mi do očí svietia ranné ľúče. Takže to bol iba sen? Siaham si do rozkroku, kde mám položenú aj flašu vína, celý sa oblejem. Môj penis, môj penis... uh stále je tam, na mieste. Vstanem, obliaty vínom, zmätený mojím snom, môj penis už nikdy z ruky nepustím, NIKDY ho nedám už žiadnej ženskej do úst, hlavne nie bývalej. Chcem vypadnúť preč, z tejto diablovej pasce, rýchlim krokom, prejde popri sĺpoch až ku východu, zatiahnem za kľuku, nič, dvere sú zamknuté, nerozumiem čo sa deje.
„Mário, Mário!“, počujem ako na mňa volá ten najkrajší hlas, aký som kedy počul, obzriem sa, nikde nikoho. Kráčam zas do prostred kostola, hlas stále volá „ Tu som poď za mnou...“, idem, idem len kde si, kto si, zas sa mi niečo sníva?
„ Nie toto sa ti nesníva!“, Zjaví sa predomnou, teda skôr nado mnou, Aniel, s krásnymi bielimi krídlami, jemne ryšavými vlasmi, červenými perami. A kurva zas tie podväzky, sexidlhé opálené nohy, korzet, a obrovské prsia. V nebi vážne nedbajú na oblečenie. Aniel prilieta ku me, jej hlas mi dáva pocit eufórie, moje srdce bije sto krát rýchlejšie ako by malo, a môj penis, ako vždy stvrdol, zas raz. Ale už sa nenehám oklamať, tejto ho do úst nevložím, neh tvrdí, že je aj boh. „ Nie som boh Mário, som tvoj aniel strážny.“, jasné kurva, otto mi hovorila aj tá predtým. Odstúpim od nej o krok, ona ku mne pristúpi. Jej obrosvké biele krídla, ma obalia ako perina, pritisne si ma bližšie. Počujem ako dýcha, cítim na svojej hrudi ako jej bije srdce. Oči má neodolatelné, krásne, hlboké, zelené, skutočne zelené, ako drahokam. „ Prečo sa ma bojíš Mário, ja ti neublížim.“, šepká mi popritom, ako sa obtiera hlavou o môj krk. „ Naozaj ti chcem pomôcť.“ Aleluja, cítim jej jazýček, brázdiť okolo môjho ucha. „ Nechceš mi ublížiť...“ vzdychám jej do ucha. Jej ruka, brázdi po mojom tele, až zastane mi, na mokrých nohaviciach, celé ich strhne, na jeden šup, jednou rukou... sú preč. Chytí ho do rúk, je jemná vie ako sa s ním ma pohrať, masíruje mi penis a ja vzdychám, ona šepká „ Páči sa ti to?, miluješ ma?, MILUJ MA!“, áno milujem ťa, chcem ťa navždy, už nikdy sa ťa nepustím, „ Si predsa aniel, takmer boh, PRE MŇA BOH“, vzdychám. Pobozkám ju na tie, úžasné červené pery, mňam, to sú bozky. Akoby sväté. Ukazuje mi prsia, tie sú určite sväté tak pevné štôrky, som jakživ nevidel, tak naozaj pevné, tak úžasné, chytím ich do ruky, stláčam, maznám sa s bradavkami, cítim sa ako dieťa, čo dostalo nové lego. Bože, toto robíš, aby som v tebe začal veriť hej?... „ Nie Mário to robím ja, žiadny boh, som z teba vlhká už roky,“bozky, rýchle dýchanie, „ konečne, si sem prišiel“ vraví rýchlo, pritom ako mi bozkáva bradavku „ Iba tú nás ten kokot, boh nevidí, on a jeho jebnuté pravidlá“, už to nevydržím. Zdvihnem jej ľavú nohu, vrazím jej ho dnuka. Úžasne vlhká, úžasná, dokonalá. Mlaskot, vzdychy, kvapky potu, stopy slín po naších telách, stopy škrabancou na mojom chrbte. Úžívam si to, pomaly idem do nej, a späť, do nej a stpäť, pritláčam. Jej panva čoraz viac naráža na moju. Sme zosynchronizovaný, zrýchľujeme. „ ANO!!!“, mlask, „ ÁNO, už budem“, už budeme obaja, ešte pár minúť, zrýchľujem, prirážam, ešte, ešte, ešte... Nemám dosť, zvalíme sa na zem, pustí ma krídlami, šukám ju ako o život, ako nikdy žiadnu do teraz. Cítim ako sa urobí, znovu a znovu, ja ale nechcem prestať, nemienim sa len tak rýchlo urobiť, prirážam spomaľujem zrýchľujem. Ona sa urobí znovu, znovu a znovu, mám mokré brucho, aj zemje mokrá, Vytiahnem ho, otočím ju a dávam jej to zo zadu, jej dokanlý zadok, úžasný, ten taký vypučený, ale nie obrovský, ale vyšportovaný, WAU, toto už nevydržím! Zrýchľujem, prirážam UROBÍM sa do nej. „ Ah AAArg“ zakričím na celý kostol.
V tom zmyzla a do kostola začali prichádzať prvý veriaci. Ja tam ležím nahý v strede, ale je mi to jedno, práve som zažil raj, nebo na zemi. „ Vypadni odtiaľto, úchylak jeden“, začínajú sa kopiť hlasy okolo, pohľady ma prerážajú, ako klince ktorými pribíjali ježiša o kríž. Dvaja chlapíci ma zdrapia, a vyvedú von. Vonka je krásne leto, teplo, je mi jedno že som nahý, je mi jedno všetko. Som šťastný... Ďakujem Aniel...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár