Ako prvé som musela dôjsť k záveru, že nič z mojej histórie nepochovám, ale práve naopak všetko odhalím a bez okolkov sa tomu pozriem priamo do tváre. Lebo život, ktorý by som utlmila a utíšila by vo mne stále prebýval. Keby som ho ignorovala raz by sa mi pomstil.
Priznávam mám strach, si pripomenúť osudné spomnienky, ktoré ma poznamenali, pomenovať zlo pravým menom, odkryť staré rany a všetky zbrane, ktorými som ranila iných.
Čo mám s tým všetkým urobiť?
Presne to, žo sa robí so starým vyschnutým polenom. Vrhne sa do vatry, aby sa z odpadu, ktorý už na nič neslúži, opäť zrodilo svetlo a teplo.

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár